Nedávno sme dostali do Vedátorského podcastu otázku, aký reálny objav by nás v tomto roku mohol ohromiť. Zhodli sme sa na dvoch možnostiach, neskôr mi napadla aj tretia.
Prvou je objavenie mimozemského života, druhou vytvorenie umelej superinteligencie. Tá tretia tiež súvisí s umelou inteligenciou – pomocou nej sa totiž práve výskumníci usilujú zistiť, či sa zvieratá, napríklad veľryby, medzi sebou rozprávajú.
Mimozemšťania a superinteligencia
Poďme sa na tieto možnosti pozrieť detailnejšie. Webbov vesmírny teleskop je jeden z viacerých, ktoré sú schopné analyzovať chemické zloženie ďalekých exoplanét, aj podobných našej Zemi. Ak nájdeme planétu s atmosférou plnou molekúl, ktoré len tak samy od seba nevznikajú ľahko, prípadne dlho nevydržia – predstavte si kyslík a pod. –, tak získame silný náznak, že sa tam nachádza niečo, čo túto látku obnovuje, napríklad mikroskopický život. Keby sme našli atmosféru s priemyselnými plynmi, napríklad freónmi, budeme mať silný argument pre prítomnosť mimozemskej civilizácie.
Ťažko určiť, aké sú šance. No povedať, že každý rok má Webbov teleskop pravdepodobnosť 10 % na objavenie znakov jednoduchého života, sa mi zdá ako celkom rozumný odhad. Možnosť takéhoto objavu je teda naozaj reálna.
Sledujúc progres umelej inteligencie, tiež nie je nereálne, že spraví ďalší skok, ktorý možno ešte nebude do stavu superinteligencie, no aspoň nás k nemu priblíži. Veľká časť progresu, ktorý s úžasom sledujeme v súčasnosti, je dôsledkom jedného odborného článku. Ten vysvetlil, ako naučiť stroje rozdeľovať pozornosť. Nikto asi nevie, či dva alebo tri takéto články nevzniknú aj tento rok. A keby vznikli, ťažko povedať, kam až by nás posunuli.
Komunikácia živočíchov
No a do tretice: ľudská reč nie je náhodná, ale obsahuje rôzne vzory, má štruktúru a organizáciu. Výskum ukázal, že podobnú štruktúru majú napríklad zvuky delfínov. Iné štúdie zasa odhalili, že veľrybie piesne majú dialekty a že sa ich rôzne časti populácie od seba učia. Prebiehajú aktívne snahy zistiť, či ide len o náhody, alebo možno štruktúru zvukov, ktorú počúvame od zvierat, naozaj označiť za primitívny jazyk. Umelá inteligencia nám môže pomôcť odhaliť, či sa zvieratá naozaj rozprávajú a ak áno, či sa s nimi môžeme rozprávať aj my.
Tento mix je celkom pestrý, niečo ho však spája. Všimli ste si čo? Najviac by nás, aspoň myslím, prekvapilo, keby sme nadviazali kontakt. Či už s inou civilizáciou, živočíšnym druhom, s ktorým sa tu dlho obchádzame, alebo niečím, čo sme sami vytvorili. Britský spisovateľ vedecko-fantastickej literatúry Arthur C. Clarke vyslovil známe slová: Existujú dve možnosti: Buď sme vo vesmíre sami, alebo nie. Obidve sú rovnako desivé. Momentálne sme v tom, že sme tu sami a asi sa nám trochu začína cnieť.
Samuel Kováčik
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky
Univerzita Komenského v Bratislave
Viac podobných článkov nájdete na stránke vedator.space. Vedátora môžete sledovať aj prostredníctvom bezplatnej mobilnej aplikácie.
