Najtesnejší pár čiernych dier

Astronómovia odhalili zatiaľ najbližší známy pár superhmotných čiernych dier. Dve čierne diery navyše delí od seba navzájom oveľa menšia vzdialenosť než pri akomkoľvek inom dosiaľ objavenom systéme tohto typu.

Dvojica, ktorú vedci objavili pomocou ďalekohľadu VLT (Very Large Telescope – štyri ďalekohľady s priemerom 8,2 m), patriaceho Európskemu južnému observatóriu (ESO), skončí svoju existenciu splynutím do jednej obrej čiernej diery.

Detailný (vľavo) a širokouhlý (vpravo) pohľad na dvojicu jadier galaxie NGC 7727. Galaxia sa nachádza asi 89 miliónov svetelných rokov od nás a na oblohe ju nájdeme v súhvezdí Vodnár. Každé z jadier má vo svojom strede superhmotnú čiernu dieru obklopenú hviezdami. Snímka vľavo bola získaná prístrojom MUSE a ďalekohľadom VLT na observatóriu na Cerro Paranal v Čile. Snímku vpravo získal ďalekohľad VST (VLT Survey Telescope), takisto pracujúci na Cerro Paranal, ilustrácia ESO/Voggel et al., ESO/VST ATLAS team, Durham University/CASU/WFAU.

Rekordný objav

Objav patrí ku galaxii NGC 7727 vzdialenej od nás asi 89 miliónov svetelných rokov, ktorá sa na oblohe nachádza v súhvezdí Vodnár. Aj keď sa to môže zdať ďaleko, predchádzajúci rekord, 470 miliónov svetelných rokov, prekonala táto dvojica so značným náskokom a stala sa najbližším známym viazaným systémom superhmotných čiernych dier.
Superhmotné čierne diery sa ukrývajú v centrách hmotných galaxií a pokiaľ dve také galaxie splynú, ocitnú sa na kolíznom kurze aj čierne diery. Pár v galaxii NGC 7727 prekonal aj doterajší rekord najmenšej vzájomnej vzdialenosti – tieto dve čierne diery sa nachádzajú iba asi 1 600 svetelných rokov od seba.
Malá vzdialenosť a vzájomná rýchlosť obehu týchto dvoch čiernych dier ukazuje, že sa nakoniec spoja do jednej obrej, a to v priebehu nasledujúcich 250 miliónov rokov, uvádza spoluautor štúdie publikovanej v časopise Astronomy & Astrophysics profesor Holger Baumgardt z Queenslandskej univerzity v Austrálii. Vzájomné splývanie čiernych dier tejto veľkosti by mohlo vysvetľovať, akým spôsobom vznikli vôbec najhmotnejšie objekty tohto typu vo vesmíre.

Hľadanie obrov

Vedci určili hmotnosti oboch zložiek dvojice sledovaním ich gravitačného pôsobenia na pohyb okolitých hviezd. Väčšia čierna diera leží v samom jadre galaxie NGC 7727 a jej hmotnosť bola určená na takmer 154 miliónov hmotností Slnka. Jej sprievodca je o dosť ľahší, jeho hmotnosť je asi 6,3 milióna hmotností Slnka. Vedci mohli použiť túto metódu na určenie hmotnosti vďaka relatívne malej vzdialenosti materskej galaxie, ale aj vďaka detailným pozorovaniam, ktoré získali pomocou prístroja MUSE (Multi-Unit Spectroscopic Explorer) pracujúceho v spojení s ďalekohľadom VLT.
Astronómovia predpokladali, že galaxia NGC 7727 obsahuje dve veľké čierne diery. Až dosiaľ však neboli schopní potvrdiť ich prítomnosť, pretože nepozorovali žiarenie s vysokou energiou prichádzajúce z ich blízkosti, ktoré by ich inak prezradilo. Naše závery naznačujú, že by vo vesmíre mohlo existovať oveľa viac týchto reliktov galaktických zrážok a tie by mohli skrývať množstvo čiernych dier, ktoré ešte čakajú na objavenie, hovorí Karina Voggelová zo Štrasburského observatória vo Francúzsku. Celkový počet známych superhmotných čiernych dier v blízkom okolitom vesmíre by sa tak mohol zvýšiť až o 30 %.
Predpokladá sa, že pre ďalšie podobné objavy bude zásadný ďalekohľad ELT (Extremely Large Telescope) s priemerom objektívu 39,3 metra, ktorý by mal začať pracovať na konci tohto desaťročia na Cerro Armazones v Čile. S ďalekohľadom ELT budeme schopní podobné objekty objavovať na väčšie vzdialenosti. ELT bude pre pochopenie týchto objektov zásadný, dodal spoluautor práce, astronóm Steffen Mieske z ESO v Čile, vedúci vedeckých operácií observatória na Cerro Paranal.

RNDr. Zdeněk Komárek

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 3/2022. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.