Návrat vzducholodí

V súčasnosti neexistuje na svete pravidelná letecká linka, na ktorej by cestujúcich prepravovali vzducholode. To však môže byť čoskoro minulosťou.

llustrácia Hybrid Air Vehicles

V období medzi dvomi svetovými vojnami sa zdalo, že sľubne sa rozvíjajúca éra diaľkovej dopravy vzducholoďami bude ďalej pokračovať. Dňa 6. mája 1937 bol však tento rozvoj náhle ukončený tragickou haváriou, ktorá sa stala pri pristávaní nemeckej vzducholode Hindenburg po transatlantickom lete z nemeckého Frankfurtu nad Mohanom na letisko v americkom Lakehurste. Keď pozemný personál začal s upútavaním pristávajúcej vzducholode, vznikol v jej zadnej časti požiar. Ten v priebehu necelej minúty zničil celú vzducholoď, pričom zahynulo 13 cestujúcich a 22 členov posádky.
Presná príčina tejto tragédie nebola nikdy stanovená – s veľkou pravdepodobnosťou došlo k zapáleniu vodíkovej náplne vzducholode elektrickou iskrou. Havária vyvolala nedôveru cestujúcich k letom vzducholoďami a tento druh dopravy zanikol. Po druhej svetovej vojne začalo menšie vzducholode používať najmä vojenské letectvo, ale objavili sa aj civilné stroje, určené na rekreačnú vzduchoplavbu.
Zdá sa však, že vzducholode môžu nabrať druhý dych aj ako prostriedky pravidelnej leteckej dopravy. Nasvedčuje tomu pomerne prekvapujúca správa španielskej leteckej spoločnosti AirNostrum Group, ktorá uzavrela predbežnú dohodu na dodanie desiatich vzducholodí Airlander 10, vyvíjaných britskou spoločnosťou Hybrid Air Vehicles (HAV). Spoločnosť Air Nostrum (v preklade náš vzduch) je regionálnym partnerom spoločnosti Iberia a plánuje vzducholode Airlander 10 využívať na krátkych tratiach, a to i do miest, ktoré nemajú vybudované letiská.

llustrácia Hybrid Air Vehicles

Svojím objemom 38 000 m3 bude Airlander najväčším lietadlom na svete. Dĺžka tejto unikátnej vzducholode bude 92 m, jej rozpätie vrátane malých krídel 43,5 m a výška 26 m. Maximálna nosnosť má byť 10 000 kg, čo umožní prepravovať v priestrannej kabíne až sto cestujúcich. Maximálna vzletová hmotnosť bude okolo 33,3 tony. Na pohon Airlandera poslúži štvorica štvorlitrových vidlicových osemvalcov – ide o turbodúchadlom prepĺňané vznetové motory s výkonom po 242 kW. Cestovná rýchlosť 148 km/h nebude síce silnou stránkou vzducholode, čo však pri letoch na krátkych tratiach (snáď) nebude cestujúcim prekážať.
Prvé vzducholode Airlander by spoločnosť Air Nostrum mala dostať v roku 2026 – potom sa ukáže, či doprava vzducholoďami dostane druhú šancu.

RM

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 8/2022. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.