Biorezonancia, kvantové frekvencie, tachyóny. Takéto slová by sme čakali na prírodovedeckej fakulte, prekvapivo však na nás vyskakujú aj z blogov a obchodov so zdravou výživou a liečebnými pomôckami. Ako je to možné?
Ide o súčasť kvantového mysticizmu, teda fiktívneho prepájania fyzikálnych teórií s rôznymi pseudoliečebnými postupmi. Ako už býva zvykom, aj by to bolo na smiech, keby obeťou – či už zanedbanou starostlivosťou alebo platením za nezmysly – neboli často zúfalí a zraniteľní ľudia. Pre laika znie možno rozprávanie o kvantových tachyónoch fundovane, no pre ľudí, ktorí týmto pojmom rozumejú, to znie ako ohrev pomarančovým predklonom – náhodný mix slov.
Kvantový mysticizmus je len jedným z najkrikľavejších príkladov, no ohurovanie veľkými slovami zažívame v rôznych oblastiach. Ľudia pozorne počúvajú a uznanlivo prikyvujú, sem-tam niečo zopakujú. Obsahu však nemôžu rozumieť, lebo tam nijaký nie je. A tak sú iba dve možnosti. Buď nerozumejú tomu, čo znamená niečomu rozumieť, alebo sa za svoje neporozumenie hanbia, a tak predstierajú, že všetko chápu.
Obe možnosti sú problematické, bežné a vážne – nemali by sme sa z nich vysmievať. Teraz sa sústreďme na tú druhú. Prečo sa ľudia pretvarujú, že rozumejú niečomu, čomu sa rozumieť nedá? Lebo sme si vypestovali kultúru, v ktorej sa ľudia za neporozumenie hanbia – a tak predstierajú.
Je to problém nielen preto, že si vďaka tomu kvantoví šamani trúfajú pýtať stovky eur za zmeny kvantového potenciálu mozgu tachyónmi. Často sa dokážeme dlho dohadovať o problémoch, pri ktorých nie je jasné, či im všetci rozumieme rovnako. Myslím si, že by sme mali vyhlásiť amnestiu – ak hocikto nerozumie nejakému slovu, výrazu či pojmu, nemal by sa báť opýtať sa. Nie je to hanba.
Keď som bol s kosačkou v oprave, ukázal som prstom na jednu jej časť a povedal, že toto nejde. A keď mi to mechanik začal vysvetľovať, trikrát som prosil o dovysvetlenie. Nemám s tým problém, vo vede je úplne bežné, že človek niečomu nerozumie a opýta sa. Pýtanie sa na veci, ktorým nerozumieme, musíme destigmatizovať. Občas sa neopýtame, lebo sa bojíme, že si ostatní budú myslieť, že niečomu nerozumieme. A to aj za cenu, že tomu pre túto hanbu nikdy neporozumieme!
Ak sa nebudeme pýtať a nebudeme chcieť veciam naozaj rozumieť, tak nám tu čoskoro, s vážnou tvárou, začnú núkať aj kvantové mydlá.
Samuel Kováčik
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky
Univerzita Komenského v Bratislave
Viac podobných článkov nájdete na stránke vedator.space.
