Nemí podnájomníci

Odkedy lovci a zberači domestikovali prvé domáce a hospodárske zvieratá, pribudla im ďalšia starosť. Museli sa im postarať o príbytky. Zvieratá sa tak od úsvitu civilizácie nevdojak podieľajú aj na dejinách architektúry.

Dlhé domy, stajne, pavilóny i obrovské tunely nesúce váhu miliónov litrov vody… stavby pre zvieratá nie sú iba kronikou našej techniky. Každá historická epocha priniesla nielen nové materiály, ale aj hygienické požiadavky a predstavy o tom, čo je pre zviera dobré bývanie.

Dlhý dom

V Európe sa v období neolitu (8. až 5. tisícročie pred n. l.) začali stavať spoločné drevené domy pre ľudí i dobytok: približne tretina často až 40 metrov dlhej budovy chránila zvieratá pred predátormi i zimou a zároveň ohrievala obytnú časť. Archeologické vykopávky neolitických dlhých domov odhalili vrstvy hnoja hrubé až 40 cm. Nebol to dôkaz slabej hygieny, ani predobraz mýtického Augiášovho chlievu – teplo z rozkladajúcej sa organickej hmoty totiž dokázalo v zime zvyšovať teplotu v dome aj o 5 °C. Mimochodom, kombinácia obytného domu a maštale prežila v Európe až do 20. storočia.
Starovekí Egypťania budovali pre dobytok oddelené maštale postavené z nepálených tehál. Medzi drevenými modelmi objavenými v hrobke egyptského hodnostára Meketreho z 2. tisícročia pred n. l. sa našiel aj model stajne so žľabmi na odvod moču a centrálnou uličkou na kŕmenie. Medzi pozoruhodné pozostatky z čias starovekej gréckej kolonizácie na Sicílii patrí kamenná stajňa: desaťmetrová hala s individuálnymi žľabmi, kameňmi na pri viazanie koní a otvormi na krížové vetranie. Vypracovaný systém drenážnych kanálikov odvádzal odpad do cisterny.

Červený mramor

Starovekí Rimania premenili chov zvierat na vedu. Podľa agronóma Luciusa Columellu z 1. storočia mal byť kurín pre 200 sliepok trojdielny, s uličkou pre ošetrovateľov, s drevenými mrežami na oknách a dostatkom bidiel a košíkových hniezd na stenách. Do vonkajšieho výbehu chráneného múrom a sieťou proti predátorom sa mal sypať piesok, aby sa sliepky mohli popoliť. Rímsky kurín mal roštovú podlahu, aby trus padal do kanála. Takéto podlahy boli aj v maštaliach, aby sa docielilo suchšie prostredie a menej parazitov, podobne ako vidíme v súčasných stajniach s lamelovou podlahou.

Po zániku Rímskej ríše sa Európa s výnimkou veľkých kláštorov a panstiev vrátila k polodivokému chovu. Desiatková stodola opátstva v Great Coxwell z roku 1292 v strednom Anglicku s 11 lomenými oblúkmi pojala stohy aj dobytok. Hlinená podlaha sa v zime pokryla až dvojmetrovou vrstvou slamy, ktorá kompostovaním vytvárala teplo. Stavba s visutým krovom bez klincov prežila bez zásadnej opravy do súčasnosti. Niekedy bola architektúra pre zvieratá prestížnejšia než pre ľudí. Baroková koniareň v Chantilly z roku 1723 bola dlhšia než katedrála NotreDame, mala klenutý strop, ventilačné šachty a napájadlá z červeného mramoru.