Britská spoločnosť vydala novú mapu Antarktídy, ktorá zobrazuje najvyššie aj najnižšie body tohto svetadielu a spresňuje hrúbku ľadovej pokrývky.
Svetadiel je tradičné označenie istých častí súše planéty Zem na základe historického, kultúrneho a spoločenského hľadiska. Svetadielmi sú Európa, Ázia, Amerika, Afrika, Austrália a Antarktída. Práve Antarktída ako najmenší svetadiel je pre mnohých ľudí lákadlom. Jej mapa však nie je určená pre cestovateľov ani turistov. Nedajú sa na nej nájsť nijaké ľudské sídla, továrne či iné objekty, ani žiadne cesty či železničné trate, pretože nič z toho v Antarktíde nejestvuje. Nachádza sa tam len niekoľko výskumných staníc, ktoré sa venujú rôznym aspektom vývoja tohto ľadového svetadielu.
Odhalený svetadiel
Spoločnosť British Antarctic Survey nedávno vydala novú mapu označenú Bedmap3, ktorá spresňuje topografiu tejto časti sveta. Ukazuje veľmi presne, ako by vyzerala Antarktída zbavená ľadovej pokrývky. Mapu tvoria milióny výškových bodov odhaľujúcich najhlbšie kaňony i najvyššie končiny hôr, pričom najvyšším vrchom je Vinson Massif vysoký 4 892 metrov. Ukázalo sa, že ľadová pokrývka Antarktídy je vo všeobecnosti hrubšia, než sme si doteraz mysleli, poznamenal kartograf Peter Fretwell z British Antarctic Survey.
Glaciálny ľad pokrýva približne 52 000 km2 povrchu Antarktídy. V súčasnosti existujú len dve ľadovcové pokrývky zemského povrchu, a to v Antarktíde a Grónsku. Tie obsahujú viac než 99 % všetkého pevninského ľadu na Zemi. Obrovská veľkosť ľadovej pokrývky znamená, že úbytok (roztopenie) by mohol viesť k zvýšeniu morskej hladiny. Od roku 2002 do roku 2017 došlo v dôsledku globálneho otepľovania k úbytku ľadovej vrstvy a k takému zvýšeniu hladiny morí, ktoré tvorilo približne tretinu celkového vzostupu hladín. Pokiaľ ide o samotnú Antarktídu, tá je na 98 % pokrytá ľadom. Jej ľadová pokrývka má priemernú hrúbku 1 900 metrov, najväčšia nameraná hrúbka je 4 800 metrov.
Na záver možno pripomenúť, že Antarktída nepatrí žiadnej krajine. Je spravovaná medzinárodným partnerstvom, ktoré 1. decembra 1959 podpísalo dvanásť krajín, v súčasnosti je signatárom už 57 krajín.
RM
