Nové nápady pre Mars

Vo finále štvrtého ročníka súťaže Misia Mars v zábavno-vzdelávacom centre Energoland pri Mochovciach predstavilo odbornej porote svoje projekty šesť tímov zo stredných škôl z celého Slovenska.

Víťaznému tímu z Gymnázia Grösslingová z Bratislavy odovzdal cenu Leszek Orzechowski, člen poroty a riaditeľ výskumnej stanice LunAres.

Vedeli by ste prežiť v extrémnych podmienkach? Pripravte posádku astronautov na simulovanú marťanskú misiu – také bolo zadanie Misie Mars 4. Populárno-náučnú súťaž s celosvetovým ohlasom organizujú Slovenské elektrárne v spolupráci s astrobiologičkou Dr. Michaelou Musilovou. Členovia víťazného tímu v septembri strávia deň na výskumnej vesmírnej stanici LunAres v Poľsku, jedinej svojho druhu v Európe, kde svoj projekt osobne odovzdajú na realizáciu posádke simulovanej marťanskej misie.

Dekontaminácia marťanskej pôdy

Ukážka biomateriálu študentov z Gymnázia Alberta Einsteina v Bratislave

Víťazný projekt s názvom Od pôdy k palivu pripravili najmladší účastníci súťaže, terciáni bratislavského Gymnázia Grösslingová Marián Kovaľ, Martin Pistovčák a Michal Haverlík pod vedením učiteľky Petry Kořanovej.
Študenti sa zamerali na problém toxickej pôdy na Marse. Prišli s plánom, ako z nej efektívne a bezpečne odstrániť jedovaté látky – chloristany alebo perchloráty, získať využiteľný povrch na pestovanie rastlín a zároveň kyslík na dýchanie a vodík ako raketové palivo. Súčasťou ich metódy je odčerpať subglaciálnu (podľadovcovú) vodu, ktorú prefiltrujú z marťanskej pôdy. Jej nerozpustnú zložku, ktorá ostane vo filtri, možno použiť ako dekontaminovanú pôdu na pestovanie. Filtrát potom použijú ako elektrolyt do tzv. PEM elektrolýzy využívajúcej protónovo výmennú membránu. Toxické chloristany sa zredukujú na chloridy, ktoré sú neškodné a môžu astronautom slúžiť ako hnojivo, prinášajúce vďaka obsahu horečnanov veľa zdravotných benefitov.
Porotu projekt gymnazistov okrem jeho premyslenosti zaujal aj tým, že ho otestovali na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity a konzultovali aj na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Taktiež kontaktovali Európsku vesmírnu agentúru, od ktorej dostali pozitívnu odozvu. Okrem hlavnej ceny ich projekt zvíťazil aj v kategórii Cena verejnosti s počtom 1 582 hlasov.

Multifunkčné biomateriály či zelená stena

Druhé miesto získali študenti z Gymnázia Alberta Einsteina v Bratislave za ekologický projekt s názvom Bioplasty na Marse. Žiaci pripravili dobre tvarovateľný biomateriál z banánových, zemiakových a strukovinových šupiek s jednoduchými ingredienciami ako škorica, želatína či glycerol, med, citrón, ocot a voda. Ten využili na vytvorenie misiek a hnojiva na pestovanie rastlín. Ak sa pri príprave bioplastu použije želatína, astronauti by ho mohli dokonca aj konzumovať. Cenu študentom odovzdal Ivan Bella, člen poroty a prvý slovenský kozmonaut.

Stena z klíčkov žiakov z Gymnázia v Detve vytvorená z klíčiacich semienok šalvie španielskej (chia) na podklade z cukrovej trstiny a fólie s dierkami

Študenti z Gymnázia v Detve vytvorili jedlú stenu z klíčkov, ktorá by mohla pokrývať steny stanice, za čo si vyslúžili tretie miesto. Posádke má ich návrh slúžiť nielen na spestrenie stravy a doplnenie vitamínov, minerálov a energie, ale má mať aj psychologický význam.
Ďalší projekt patril dvojičkám z Gymnázia Františka Švantnera v Novej Bani. Ich cieľom bolo odstraňovanie toxických perchlorátov z pôdy Marsu a zároveň získavanie kyslíka a vody.
Žiaci zo Strednej priemyselnej školy v Dubnici nad Váhom navrhli ľahko modifikovateľné prieskumné vozidlo vytvorené pomocou 3D tlače. Tím z Gymnázia Jána Hollého v Trnave prišiel do finále s projektom Lidar Radar a Augmented reality ako metódou zaznamenávania okolia a využívania zachytených informácií v extrémnych podmienkach.

Budúca generácia vedátorov

Úroveň kvality tohtoročných projektov bola podľa porotcov veľmi vysoká a zvoliť ich poradie náročné. Zohľadňovali sme kvalitu prezentácie, jej prípravu a zrozumiteľnosť. Zároveň sme posudzovali holistický koncept projektu, čo všetko zobral do úvahy a ako to celé do seba zapadalo v rámci možných misií na Mars. Z hľadiska hodnotenia bola pre nás dôležitá aj demonštrácia funkčnosti riešenia, povedal Miroslav Šarišský, člen poroty a riaditeľ ľudských zdrojov a organizácie riadenia Slovenských elektrární. Osobitne poďakoval všetkým pedagógom, ktorí sa do súťaže zapojili a viedli svoje tímy: Sme veľmi radi, že vychovávate ďalšiu generáciu vedátorov. Absolútnych víťazov Misie Mars 4 sa Quark opýtal, čo im účasť v súťaži dala: Naučili sme sa spolupracovať v tíme, veľa nových vedomostí o chemických reakciách, ale napríklad aj to, že vedecké informácie je potrebné na Googli vyhľadávať po anglicky. A čo by odporučili budúcim tímom, aby uspeli? Hlavné je pýtať sa všetkých, či môžu pomôcť.

R, foto L. Kralovičová

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 7/2022. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.