Svoj prvý polmaratón som zabehol za dve hodiny a nejaké drobné. Bol som na seba hrdý. Behávať som začal hlavne preto, aby som si zlepšil kondíciu pre hokej. Už to bolo naozaj dávno.
Pred tromi rokmi som šiel bežať polmaratón v Košiciach a moja ambícia bola hodina a pol. Človek, ktorý nebeháva, má pocit, že stiahnuť polhodinu nie je taký rozdiel. Ten, kto beháva, vie, že je to dosť.
Referenčná vzorka
Motali sme sa v blízkosti trasy a zrazu som uvidel skupinu afrických maratóncov, ktorí ašpirujú na dve hodiny a nejaké drobné na celý maratón, nie na polovicu. Bolo to ako vidieť bytosti z iného sveta – elegancia, rýchlosť, ľahký krok – mal som zimomriavky. V porovnaní s mojím hobby behom to nebola iná liga, ale iný vesmír.
Keď človek sleduje profesionálnych športovcov, chýba mu referencia, niekto z ľudu. Raz som sledoval, ako sa bežní lezci snažili zdolať steny, na ktorých sa trápili profesionáli, a typicky nevedeli ani začať. Tá referenčná vzorka človeku otvorí oči, uvidí ten priepastný rozdiel. Inokedy som bol na festivale v Ostrave a bolo tam niečo podobné. Neďaleko od hlavného pódia bol malý stan s karaoke…
Priepastný rozdiel
O Dunningovom-Krugerovom efekte ste už asi počuli. Ak človek nie je v nejakej oblasti dostatočne kompetentný, má tendencie preceňovať svoje schopnosti. Rád preto používam športovú referenciu, aby som si predstavil, ako ďaleko sú predo mnou ľudia, ktorí sú profesionálni klimatológovia, biológovia, chemičky či programátori. Áno, aj ja som si prečítal niekoľko kníh, spravil doplnkové kurzy a niečo viem naprogramovať. Je to však iný vesmír.
Nie je to len o investovanom čase. Behávam s prestávkami už asi desať rokov, no som si istý, že na mladých atlétov, ktorí trénujú menej rokov, ale na profesionálnej úrovni, sa nechytám. Svojím tréningom sa nestanem profesionálnym bežcom ani za tridsať rokov, rovnako ako sa z človeka nestane astrofyzik len čítaním popularizačnej literatúry.
Maratónske tempo
Profesionálny tréning, či už v športe, vede, alebo iných disciplínach, spraví neuveriteľný rozdiel. Nie z každého sa stane Usain Bolt či Eliud Kipchoge, ale aj medzi bežným profi športovcom a hobby športovcom je veľký rozdiel.
Je to úplne v poriadku, je ťažké byť profesionálom čo i len v jednej disciplíne, nieto vo všetkom. Keď padol maratónsky rekord, spravil sa pekný oči otvárajúci pokus. Na bežeckom páse sa nastavilo tempo, ktoré víťaz držal 42 kilometrov. Dokázali bežní ľudia takto zabehnúť aspoň 100 metrov? Väčšina už po prvých krokoch skončila.
Zhruba takto to vyzerá, keď niekto po pozretí videí na YouTube začne poučovať klimatológov či epidemiologičky. Je na každom z nás, aby sme si uvedomili, v ktorých oblastiach sme profesionáli a v ktorých iba nadšenci. Je úplne v poriadku a skvelé byť nadšencom, len je to niečo iné.
Autor článku: Samuel Kováčik
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky
Univerzita Komenského v Bratislave
Viac podobných článkov nájdete na webe vedator.space. Vedátora môžete sledovať aj prostredníctvom bezplatnej mobilnej aplikácie.
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa