Od najstarších čias inšpirovala umenie láska. Jej viacznačnosť ovplyvňuje dejiny umenia človeka, či už v podobe súkromného citu, alebo potreby prežitia rodu, prípadne dokonca vesmíru.
Moja milovaná je tam, na druhom brehu/ celý Níl v povodni zúri medzi nami/ a krokodíl čaká v piesku/ Aj tak idem dole k vode/ brodím sa vlnami…/ jej láska ma posilňuje/ zosiela na mňa vodné kúzlo/ a ja uvidím tú, ktorú moje srdce miluje/ stáť priamo predo mnou. Na okraji pohrebiska faraónov v Údolí kráľov stála počas egyptskej Novej ríše (1539 – 1075 pred n. l.) dedina remeselníkov Deir el-Medina. Ľúbostné básne, ktoré na keramických črepoch – ostrakónoch zanechali stavitelia hrobiek Ramzesa II. či Tutanchamóna, ponúkajú iný pohľad na život v starovekom Egypte.
Ryby, vtáky, vesmír
Táto poézia je zabudnutým pokladom starovekého Egypta, povedal v roku 2004 v National Geographic egyptológ Richard Parkinson z Britského múzea. Básne boli zrejme zhudobnené a autori (muži aj ženy) používali pri rozprávaní o láske metaforické obrazy z každodenného života: pestovanie obilia, chytanie vtákov, rybolov na Níle. Ľudia majú tendenciu predpokladať, že všetko staroegyptské písmo je náboženské, takže povaha týchto piesní ich prekvapí, priblížil R. Parkinson.
Najstaršou dochovanou milostnou básňou je Ľúbostná pieseň pre Šu-Sina na hlinenej tabuľke zo sumerského Uru asi z roku 2000 pred n. l. Pieseň prednášala nevesta kráľa Šu-Sina pri každoročne opakovanom rituálnom sobáši panovníka s kňažkou bohyne Inanny, ktorý mal zabezpečiť úrodu. Láska je tu kozmickým rituálom, lenže jazyk prezrádza intímnu emóciu: Ženích, drahý môjmu srdcu/ tvoja krása je sladká, medová sladká/ ty si ma omámil, chvejúca sa stojím pred tebou.
Milenci a úroda
Dualita súkromného citu a potreby prežitia rodu, či dokonca vesmíru, inšpirovala umenie od najstarších čias. Kamenné a kostené figúrky ženských postáv, napríklad Willendorfská venuša spred 25- až 30-tisíc rokov, s výraznými prsníkmi, bruchom a bokmi evokujú tehotenstvo a materstvo. Antropológovia si nie sú istí, či išlo o symboly lásky v dnešnom zmysle slova, považujú ich však za pravekú oslavu ženského ideálu a reprodukčnej sily.
Viacznačnosť lásky ovplyvňuje dejiny umenia i človeka. Máj ako mesiac lásky sa v súčasnosti (v našom kultúrnom kontexte najmä od vydania básne Máj českého básnika Karla Hynka Máchu v roku 1836) spája s predstavou zamilovaného páru. Toto spojenie však siaha do dávnych poľnohospodárskych jarných obradov, pri ktorých išlo v prvom rade o princíp života, rastu a obnovy. Samotný názov mesiaca odkazuje na Maiu, grécko-rímsku bohyňu zeme a plodnosti.
Celý článok nájdete v časopise Quark 5/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť sa