S laboratóriom do hrobky

Analýza staroegyptských malieb dosiaľ prebiehala v múzeách a laboratóriách. Výskumníci z univerzity Sorbonna vo Francúzsku a z Univerzity v Liège v Belgicku tentoraz po prvýkrát použili prenosnú technológiu chemického zobrazovania, ktorá umožňuje skúmať maľby priamo na mieste. Philippe Martinez a jeho kolegovia analyzovali dve maľby v hrobových kaplnkách v tébskej nekropole pri… pokračuj

Na pive maľované

Podkladová vrstva obrazov vytvorených v Dánsku v polovici 19. storočia obsahuje zvyšky obilných zŕn a pivovarských kvasníc, ktoré sú vedľajším produktom procesu varenia piva. Záznamy naznačujú, že dánski maliari niekedy vytvárali lesklú dekoratívnu farbu pridaním piva. Kvasnice a obilné zrná v základnom nátere sa však… pokračuj

Vajce proti vráskam

Na prelome 15. a 16. storočia v Taliansku nahradili olejové farby ako dominantné médium vaječné temperové farby. Počas prechodného obdobia umelci vrátane Leonarda da Vinci a Sandra Botticelliho experimentovali s farbami vyrobenými z oleja aj vajec. Nebolo však jasné, ako mohlo pridávanie vajec do olejových… pokračuj

Sixtínska kaplnka praveku

Medzinárodný tím archeológov objavil v troch samostatných skalných krytoch v kolumbijskom departmente Guaviare veľkolepé skalné piktogramy. Maľby vyhotovené pred 12 600 až 11 800 rokmi poskytujú dôkaz, že najskorší obyvatelia amazonského dažďového lesa žili spolu so zvieratami z ľadovej doby, v súčasnosti už vyhynutými, ako… pokračuj

Prví umelci v Európe

Presné datovanie nástenných malieb v španielskych jaskyniach posunulo ich zrod pred príchod anatomicky moderných ľudí druhu Homo sapiens, čiže sapientov, do Európy. Človek neandertálsky (Homo neanderthalensis) je ako druh starý približne pol milióna rokov. Očividne sa vyvinul v západnej Eurázii z dcérskych druhov človeka vzpriameného (Homo erectus), ako… pokračuj