Ohrozený elegán

Medzi naše najkrajšie hlodavce patrí škrečok poľný. Ešte v minulom storočí patril medzi veľmi rozšírené živočíchy a považovali ho za škodcu poľnohospodárskych kultúr. V súčasnosti je vzácny a kriticky ohrozený.

Pestré zafarbenie škrečka z neho robí najkrajšieho hlodavca.

Škrečok poľný (Cricetus cricetus) je jediným druhom škrečka žijúcim na území Slovenska. Svojím vzhľadom a veľkosťou pripomína morča. Zo všetkých druhov našich hlodavcov je najpestrejšie sfarbený. V porovnaní s inými cicavcami má na tele tzv. prevrátené farby. Na spodnej strane je tmavý, na vrchnej svetlý. Brušnú stranu má čiernu, vrchnú žltohnedú. Pod belavými až žltohnedými lícami má červenohnedý pás. Na vrchnej strane má svetlé chĺpky, ktoré majú na konci tmavé špičky. Svetlé pásy na hlave a krku mu dodávajú zaujímavý a milý vzhľad. Okrem takéhoto typického sfarbenia môžeme v populácii škrečkov ojedinele pozorovať aj jedince s tmavým, dokonca až úplne čiernym sfarbením.
Škrečok je však zaujímavý najmä tým, že potravu z polí si v lícnych vakoch odnáša do svojich podzemných úkrytov, kde ju zhromažďuje v pozoruhodných množstvách. Podľa tejto jeho vlastnosti sa o niektorých sporivých alebo chamtivých ľuďoch v ľudovom žargóne hovorí, že si naškrečkovali svoje majetky.

Rytmus života

Zimu prespí nepravým zimným spánkom.

Životným prostredím škrečka je najmä nížinná poľnohospodárska krajina a kultúrne stepi. Je to nočný druh živočícha a zo svojich úkrytov vychádza len podvečer a v noci. Žije v podzemných dierach, ktoré si sám vyhrabáva. Pod zemou má rozsiahle, široko rozvetvené, niekoľko metrov dlhé komplexy chodieb používané na rôzne účely. Horizontálne chodby využíva ako obydlie, v ktorom má spálňu určenú na oddych, špajzu na ukladanie potravy a toaletu, kde odkladá trus. Vertikálne chodby, tzv. padacie otvory mu zasa slúžia na rýchly útek pred nebezpečenstvom.
Škrečok patrí medzi samotárske živočíchy. Samec a samica neobývajú spoločnú noru, každý z nich si buduje vlastnú. Samica vychovávajúca mláďatá má na rozdiel od samca hlbšiu noru s väčším počtom padacích otvorov, ktoré slúžia najmä mláďatám na rýchly úkryt pred predátormi.
V jarných mesiacoch, spravidla koncom apríla a v máji, sa škrečky prvýkrát pária. Samce začínajú vyhľadávať samice, aby sa s nimi v podzemnej nore spárili. Po akte párenia samica vyženie samca z nory a ten si hľadá novú partnerku. Samica býva gravidná asi 20 dní. Narodené mláďatá rýchlo rastú. Po 25 dňoch opúšťajú matkinu noru a živia sa samostatne. Už po troch mesiacoch sa môžu rozmnožovať. Samica sa po výchove prvých mláďat pári ešte dvakrát a vychová ďalšie mláďatá. Stavy škrečkov z roka na rok dosť kolíšu. Kým v niektorých rokoch je ich málo, v iných rokoch sa môžu premnožiť.

Po zemi sa škrečok pohybuje nenápadne plazivým pohybom.

Zimný spánok

Už koncom leta sa škrečky začínajú pripravovať na zimný spánok. Do podzemnej komory si začnú znášať zásoby potravy. Vo veľkých lícnych vakoch, ktoré im siahajú až po lopatky, prenášajú najmä rôzne obilniny, strukoviny, koreňovú zeleninu, zemiaky a pod. Naznášajú toho naozaj neúrekom, niekedy aj 15 kg a viac rôznej potravy.
V priebehu októbra upadajú škrečky do zimného spánku. Pred ním si starostlivo upchajú otvory dier a dôkladne vystelú spálňu, kde sa stočia do klbka a zaspia. Ich spánok však nie je nepretržitý, ako pri niektorých zimných spáčoch. Pravidelne sa prebúdzajú, aby sa mohli nakŕmiť zo svojich zásob a vyprázdniť. Aj napriek tomu však cez zimu stratia asi tretinu svojej celkovej hmotnosti. Zo zimného spánku sa prebúdzajú a zo svojich podzemných úkrytov vychádzajú v priebehu marca a apríla.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 5/2023. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Text a foto Ing. Ľubor Čačko