Okatá lovkyňa

Sova dlhochvostá sa na Slovensko dostala až z Uralu, preto ju často volajú sova uralka (Strix uralensis). Po výrovi je našou najväčšou sovou.

Sova dlhochvostá sa na Slovensko dostala až z Uralu, preto ju často volajú sova uralka (Strix uralensis). Po výrovi je našou najväčšou sovou.

Najkrajšie zážitky so sovou uralkou mám z Veporských vrchov a z Poľany. Vždy v podvečer, hneď po západe slnka, som pozoroval, ako sova vylieta na lov. Najprv zosadne na konár starého smreka asi vo výške štyri až šesť metrov nad zemou. Pred sebou má priestrannú horskú lúku. Uprednostňuje čerstvo pokosené pasienky alebo také, ktoré často spása zver. Človeka na posede však nevníma ako korisť, len ako nezaujímavý predmet. Sova je na love veľmi trpezlivá, dlho sedí na jednom mieste. Do lovu zapája dva vynikajúce zmysly – sluch a zrak. Hlavu má naklonenú a zrakom sleduje zem. Za svetla má tmavé oči otvorené ako reflektory. Okolo nich má nápadne veľký svetlosivý až hrdzavý závoj. Občas oči prižmúri, vtedy zapája do lovu aj sluch a vníma všetko okolo seba. Stačí nepatrný šramot v tráve a sova sa z konára ležérne odpúta.Ľahkým letom sa vznesie nad miesto lovu. Z výšky asi dvoch metrov odrazu zmení smer a padá ako kôpka páperia do porastu. Tento spôsob lovu sa volá prepadový a podobne napáda korisť napríklad jastrab.

Jasné signály

Sova dlhochvostá na love.

Sova loví predovšetkým hraboše, drobné cicavce, menšie vtáky, ale aj žaby alebo hmyz. Zaujímavosťou je, ako sova oznamuje úspešný úlovok silným zapískaním. Pripomína to, akoby sa od radosti rozosmiala. Úspech lovu oznamuje aj v noci za tmy. Keď som spával na posede, kde lovila na lúke aj sova dlhochvostá, vždy som podľa pískania vedel, koľko hrabošov ulovila. Zvukový signál však používala len v čase kŕmenia mláďat.Vtedy sa samec so samicou dohovárali, kam letí samica a v ktorej oblasti loví samec. Prípadne nočné stretnutia oboch partnerov signalizovali štebotavým smiechom.

Sova dlhochvostá rada loví aj na zemi, jednoduchou chôdzou alebo priskakovaním. Raz mi pod posed zletela sova a sledovala nízky porast pred sebou, podobne ako líška. Za korisťou sa vrhla skokom s pootvorenými krídlami. Ráno som na tých miestach našiel rozhrabané krtince. Sova krta pod zemou počuje, pretože keď krt chytí v dierovej pasci dážďovku, hlučne mľaská. Sova ho však nevyhrabe na mieste počutia, ale čaká pri čerstvo vyhrabanom krtinci, kde ho často aj uloví.

Útok je obranou

Po viacročnom pátraní sa mi podarilo nájsť v Bukovských vrchoch nad Stakčínom jedno hniezdisko sovy uralky. Na starom hrubom buku som konečne našiel hniezdo s mláďatami. Chcel som ich v hniezde odfotografovať. Pri pohľade na buk bez konárov som zosmutnel.

Mapa rozšírenia sovy dlhochvostej, zdroj wikipédia/Ulrich Prokop podľa Claus König @ Friedhelm Weick Owls of the World. Helm, London, 2008; s. 381

Stupačky som mal pripravené, no kmeň bol v spodnej časti veľmi hrubý. Prichystal som si na zemi pod hniezdom potrebné veci do vaku a uviazal ho na povraz. Druhý koniec som si pripevnil na opasok a skúšal som urobiť prvý krok po kmeni buka. Odrazu sa v tichu tesne nad mojou hlavou mihol veľký tieň a na hlave pod vlasmi mi zostali škrabance. Ani som si neuvedomil, čo sa stalo, keď sa nálet na moju hlavu zopakoval. To už som vedel, že je to sova dlhochvostá, ktorá si takto chráni svoje mláďatá a votrelca dobíjajúceho sa do jej obydlia napáda. Musel som kapitulovať, pretože som sa obával, že pri konečnom výstupe by ma mohla sova zhodiť aj zo stromu. Keď som stál znovu pod stromom, sova sedela na vrcholci susedného buka a opakovane sa spúšťala strmým letom dolu, nadletela mi nad hlavu, až som si ju musel chrániť rukami.

Lúčne koníky pochúťkou

Raz v čase jelenej ruje som pozoroval sovu dlhochvostú, ktorá priletela na horskú lúku v zamračenom počasí už o štvrtej hodine popoludní. Sova zvyčajne loví v noci, ale na tichších miestach aj vo dne. Ten rok nebol dobrý na hraboše ani na iné hlodavce, čo dokazovala aj neprítomnosť iných dravcov. Ale sova na lov priletela. Sedávala nízko nad zemou a každú chvíľu zletela do trávy, zobla pokosenú trávu a vyletela. Asi po piatom úlovku som zistil, že sova chytá lúčne koníky, najmä koníky krátkokrídle (Stenobothrus crassipes), ale aj tučné nymfy koníka červenokrídleho (Psophus stridulus) či kobylôčku krátkokrídlu (Metrioptera brachyptera).

Sova dlhochvostá je rozšírená v zmiešaných lesoch.

Raz nad ránom ma zobudili nezvyčajné šteky a škreky, trochu hrubšieho hlasu ako zvyčajne. Keď sa rozbrieždilo, zbadal som blízko seba na konári dve sovy dlhochvosté. Boli to ich ranné svadobné hry. Samec štekavými hlasmi dvoril svojej družke priam do uška a ona len pokojne sedela. Po období párenia, v jarných mesiacoch znáša samica 2 – 6 oválnych bielych vajec, z ktorých sa po 28 dňoch vyliahnu malé sovíčatá. Obaja rodičia sa o mláďatá starajú spoločne približne 5 týždňov. Samec loví potravu a samica ju trhá na menšie kúsky, ktorými kŕmi mláďatá. Po tomto období sa mladé sovy osamostatňujú, no rodičia im ešte istý čas pomáhajú a prikrmujú ich aj mimo hniezda. Až ako dospelé si sovy hľadajú hniezdisko, ktorému sú potom verné po celý rok.

Text a foto Ivan Kňaze

Komentáre