Praveké preteky v zbrojení

Pravekí Európania hádzali pri love zvierat oštepy s kamennými hrotmi pomocou vrhačov z väčšej a bezpečnejšej vzdialenosti ešte skôr, ako sa predpokladalo. Používali ich aj proti iným ľuďom? Medzi paleoantropológmi a historikmi sa neustále diskutuje o faktoroch, vďaka ktorým náš druh Homo sapiens, sapienti, prevládol… pokračuj

Neandertálci, lovci levov

Približne pred 48 000 rokmi neandertálci zabili dreveným oštepom jaskynného leva. Objav z Nemecka predstavuje prvý priamy dôkaz o love jaskynných levov neandertálcami a zároveň najstarší dôkaz o tom, že nejaký hominid zabil veľkého predátora. Takéto správanie sa však u neandertálcov začalo pravdepodobne oveľa skôr,… pokračuj

Prvé zmenšené náčrty

Vedci sa domnievajú, že náčrty vyryté do dvoch veľkých kameňov na Blízkom východe predstavujú najstaršie známe stavebné plány nakreslené v určitej mierke. Jedno zobrazenie pokrýva kameň nájdený v jordánskom táborisku spred približne 9 000 rokov. Ďalšie rytiny boli vytvorené asi pred 8 000 rokmi na… pokračuj

Lukostreľba v Európe

Luky a šípy v Európe mohol zaviesť Homo sapiens približne pred 54 000 rokmi, uviedla archeologička Laure Metzová z Univerzity Aix-Marseille, ktorá skúmala nálezy z lokality Grotte Mandrin v južnom Francúzsku. Lov lukom a šípom sa objavil v Afrike asi pred 60- až 80-tisíc rokmi.… pokračuj

Superrýchle jaštery

Gekón Coleonyx variegatus nevyzerá ako bojovník. Tento nenápadný tvor sa však živí jedovatými škorpiónmi a vedci zistili, ako takúto nebezpečnú korisť zneškodňuje. Vysokorýchlostný videozáznam ukázal, ako gekóny uhryznú škorpióna a prudko hýbu hlavou a hornou časťou tela dopredu a dozadu, čím škorpióna udierajú o zem.… pokračuj

Upírie priateľstvá

Upíry (Desmodontinae) sú síce krvilačné netopiere, ale to neznamená, že sa nepodelia o drink s priateľmi. Vedci v časopise PLOS Biology uvádzajú, že netopiere, ktoré sa spriatelili v úkrytoch, sa často spoja, aby spoločne pili krv mimo domova. Netopiere Desmodus rotundus si medzi sebou vytvárajú… pokračuj

Biomagnetické signály mucholapky

Mucholapka podivná (Dionaea muscipula) je mäsožravá rastlina, ktorá lapá svoju korisť, hlavne hmyz a pavúkovce, pomocou dvojlaločných listov, ktoré majú na vnútornej strane spúšťacie drobné chĺpky. Počas lovu elektrické signály známe ako akčné potenciály spúšťajú uzavretie listových lalokov. Spúšťacie chĺpky, ktoré slúžia ako mechanosenzory, sú… pokračuj

Lovkyňa vysokej

Nález pohrebiska ženského tela s loveckými nástrojmi asi spred 9 000 rokov na mieste Wilamaya Patjxa v peruánskych Andách naznačuje, do akej miery existovalo súčasné rodové správanie v evolučnej minulosti nášho druhu. Na dne hrobu sa vedľa ženskej kostry nachádzalo 24 kamenných artefaktov, ktoré predstavujú… pokračuj

Dravé spevavce

V našej prírode nájdeme mnoho zaujímavých druhov živočíchov. Niektoré z nich nás upútajú najmä svojím nezvyčajným výzorom, iné zasa neobyčajným správaním. K takýmto nevšedným živočíchom môžeme zaradiť aj strakoše. Jedinečnosť strakošov, vtákov z čeľade strakošovité (Laniidae), spočíva najmä v tom, že aj keď patria medzi spevavce, spôsobom… pokračuj

Skorý lov zajacov

V južnom Francúzsku a pravdepodobne aj v iných častiach Stredomoria pred 400 000 rokmi začali hominidi pridávať na svoj jedálny  lístok malé rýchle zvieratá, čo je oveľa skôr, než sa pôvodne myslelo, tvrdia vedci. Vyhynutí členovia ľudského rodu Homo lovili zajace a v menšej  miere… pokračuj