Osamelý lovec

Líška je veľmi opatrná a nedôverčivá. Vždy pozorne skúma nové predmety vo svojom okolí. Predovšetkým poľovníci majú bohaté skúsenosti s prefíkanými líškami. V minulosti ju lovili najmä pre kvalitnú kožušinu, ktorá bola veľmi vyhľadávaná.

Líška hrdzavá je naša najznámejšia a najrozšírenejšia šelma. Pozná ju každý, väčšina z nás už od najútlejšieho detstva. Je vďačným námetom mnohých rozprávok a bájok. Snáď najznámejšia je Ezopova bájka o Líške a havranovi, v ktorej prefíkaná líška svojou dôvtipnosťou ukoristila havranovi kus syra. Je naozaj líška taká inteligentná a prefíkaná?

Líška hrdzavá (Vulpes vulpes) je naša najbežnejšia psovitá šelma. Obýva nielen celú Európu, ale aj Áziu, severnú Afriku a Severnú Ameriku. Tu sa vyskytuje až v tridsiatich piatich geografických rasách. V najsevernejších oblastiach týchto kontinentov sa vyskytuje aj líška polárna (Alopex lagopus). Tá na území Európy žije na severe Ruska, severe Škandinávie a na Islande, kde sa líška hrdzavá zasa nevyskytuje. V Európe žije líška hrdzavá v dvoch poddruhoch, a to líška hrdzavá škandinávska (Vulpes vulpes vulpes) a líška hrdzavá európska (Vulpes vulpes crucigera). Práve tento poddruh sa najčastejšie vyskytuje u nás i vo veľkej časti Európy.

Prispôsobivá šelma

Líška žije na celom našom území v najrôznejších biotopoch. Najčastejšie ju nájdeme tam, kde sa lesy striedajú s poliami alebo lúkami, no žije aj v hlbokých lesoch, vysokých pohoriach, na poliach, v okolí jazier a vodných nádrží alebo v brehových porastoch riek a potokov. V posledných rokoch počuť čoraz častejšie správy o výskyte líšky aj v aglomeráciách väčších miest, v parkoch, na sídliskách alebo smetiskách. Vzhľadom na lepšiu dostupnosť potravy sa tam mnohé jedince natrvalo usídlili a úspešne sa rozmnožujú. Líška je totiž veľmi prispôsobivá šelma. Ak nájde trvalý zdroj potravy, usídli sa aj na takýchto netradičných miestach. Hlavnou potravou líšok sú najmä menšie druhy cicavcov, ale aj vtáky a ich vajcia, obojživelníky, slimáky, hmyz a lesné plody. Nepohrdne ani zdochlinami alebo odpadkami. V poľnohospodárskej krajine je i napriek škodám, ktoré môže napáchať na drobnej zveri, veľmi užitočná, pretože poničí veľa drobných hlodavcov, najmä hrabošov a myší.

Živé plyšové hračky – tak by sa dali nazvať mláďatá líšok. Malé líšky sú veľmi zvedavé, neustále skúmajú okolie svojej nory.

Stratégia a taktika lovu

Líška je osamelý lovec. Na lov vychádza väčšinou v podvečer a v noci. Nie je však vzácnosť vidieť loviacu líšku aj počas dňa, najmä v období, keď má mláďatá, alebo v zime. Líška je na lov dokonale prispôsobená. Má pružné a ohybné telo, výborný čuch a sluch. Je univerzálnym lovcom a čiastočne disponuje loveckou technikou psovitých a mačkovitých šeliem. Korisť intenzívne vyhľadáva. S hlavou pri zemi opatrne našľapuje a sleduje pohyb na zemi. Chvíľami sa zastavuje, natáča hlavu z jednej strany na druhú a pozorne počúva. Snaží sa tak zistiť presnú polohu koristi pohybujúcu sa v podzemných dierach. Úlovku sa následne zmocní jedným alebo dvoma rýchlymi skokmi, alebo ju rýchlo vyhrabe z diery. Niekedy líška na korisť striehne a snaží sa ju nečakane prekvapiť. Podobne ako mačka trpezlivo vyčkáva pred norou myší alebo hrabošov, dokonca dokáže chytiť aj vzlietajúceho vtáka. S obľubou chytá aj mladé zajace, ktoré vytrvalo prenasleduje. Sledovať líšky počas ich lovu je zaujímavé a nevšedné divadlo. Najmä v zimnom čase, keď je hrubá vrstva snehovej pokrývky. Neraz som mal možnosť pozorovať loviacu líšku v zimných mesiacoch, nikdy však nezabudnem na zážitok pred pár rokmi. Z posedu som pozoroval líšku, ktorá asi v polmetrovej vrstve snehu lovila hraboše. Keď líška lokalizovala korisť,znehybnela, zdvihla chvost a pripravovala sa na skok. Chvíľu napätá ako struna odhadovala vzdialenosť, zrazu sa vymrštila do výšky a hlavou sa zapichla do snehu. Zostala v ňom zapichnutá takmer do polovice tela. Trhanými pohybmi sa chvíľu hmýrila, po chvíli sa vynorila a v papuli držala hraboša, ktorého vzápätí celého prehltla. Rovnakú taktiku lovu použila ešte niekoľkokrát, no úspešná bola len dva razy. Každá líška má vyhradené svoje lovecké územie, ktoré si bráni pred inými líškami. Pravidelne ho obchádza a značkuje trusom alebo močom. Tým dáva signál iným líškam, že územie je už obsadené. Trus často umiestňuje na vyvýšené miesta, ako sú krtince, kamene či ležiace kmene stromov. Často si značkuje aj také miesta, kde našla významnejší zdroj potravy.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 02/2018.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Text a foto Ing. Ľubor Čačko