Dňa 29. júna 2016 sa v Radošovciach, v rodnej dedine RNDr. Ľudmily Pajdušákovej, CSc., konala spomienková slávnosť pri príležitosti stého výročia jej narodenia. Jej vyvrcholením bolo odhalenie pamätnej tabule. Vytvoril ju syn dr. Pajdušákovej Ing. Ivan Hrček so synom Slavomírom.
V krátkych príhovoroch vystupujúci vyzdvihli prínos dr. Ľ. Pajdušákovej nielen v oblasi astronómie, ale aj jej bohatú popularizačnú a organizačnú činnosť. Mládežnícky súbor zanôtil pekné typické piesne tohto regiónu. Súčasťou podujatia bola prednáška Vojtecha Rušina pre verejnosť o živote a diele dr. Pajdušákovej, po nej nasledoval zápis do Pamätnej knihy Radošoviec.
Astronómka Ľudmila Pajdušáková (29. jún 1916, Radošovce pri Senici – 5. október 1979, Vyšné Hágy)
Reálne gymnázium (1935) a Učiteľský ústav (1936), v ktorom získala kvalifikáciu učiteľky, absolvovala v Kláštore pod Znievom. V rokoch 1936 – 1944 vyučovala na viacerých školách (Vinosady, Slepčany, Štiavnik, Brvnište a Trenčianska Teplá); najprv ako pomocná, neskôr ako odborná učiteľka. Dňa 1. júla 1944 nastúpila ako asistentka na Štátne observatórium na Skalnatom Plese (dnes Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied). V roku 1950 ukončila štúdium astronómie na UK v Bratislave. Vedeckú hodnosť CSc. získala v roku 1966. Od 16. júla 1958 do 31. marca 1979 bola riaditeľkou Astronomického ústavu SAV.
Pod jej vedením sa dobudovalo observatórium na výskum slnečnej koróny na Lomnickom štíte (dokončené v roku 1961). Celý svoj život sa usilovala o vybudovanie dôstojného stánku pre astronómiu v Tatranskej Lomnici, s ktorým sa začalo na sklonku jej života v roku 1979 v Areáli SAV na Starolesnianskych Lúkach. Zaoberala sa výskumom Slnka, prejavmi slnečnej aktivity a jej vplyvu na Zem a získané výsledky publikovala vo viac ako 20 vedeckých prácach. Bola spoluobjaviteľkou meteorického roja Umíd (22. 12. 1945), spoluautorkou unikátneho fotografického atlasu hviezdnej oblohy, ktorý vznikol na Skalnatom Plese v rokoch 1947 – 1949 a fotografickej zbierky meteorov, ktorá dodnes patrí medzi najrozsiahlejšie na svete.
Do povedomia slovenskej verejnosti sa najviac zapísala objavom piatich nových komét v rokoch 1946 – 1953. Za svoju činnosť dostala rad ocenení, medziiným aj Rad práce (1956), Keplerovu a Koperníkovu medailu ČSAV (1973), Zlatú plaketu Dionýza Štúra za zásluhy v prírodných vedách (SAV, 1976) a iné.
Bola dobrou prednášateľkou a šíriteľkou poznatkov z astrónomie medzi širokou verejnosťou. Mala rozhodujúci podiel na založení astronomického časopisu KOZMOS (1968), ktorý vydáva Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove, na vzniku mnohých ľudových hvezdární na Slovensku. Stála pri vzniku Slovenskej astronomickej spoločnosti (1959), a v rokoch 1962 – 1974 bola jej predsedníčkou.
Mala veľký podiel pri podpore expedícií za úplnými zatmeniami Slnka (1973 a 1980), intenzívne podporovala medzinárodnú spoluprácu a dbala aj o dôstojné podmienky pre pracovníkov ústavu a ich sociálne zázemie. Bola činná aj publikačne. Napísala desiatky populárno-vedeckých článkov, sedem vedecko-odborných publikácií a monografiu M. R. Štefánik – slovenský astronóm (1970); žiaľ, monografia o Štefánikovi sa musela skartovať. Aktívne pracovala aj v ženskom a mierovom hnutí.
Jej meno nesie asteroid č. 3636, ktorý objavil a pomenoval jej prvý manžel dr. Antonín Mrkos (1918 – 1996) na Kleti.
Vojtech Rušin, Tatranská Lomnica
