Pred 65 rokmi sa verejnosť po prvýkrát mohla dozvedieť, že užovka obojková loví aj slimáky s ulitou. V roku 2022 sa podobné vzácne pozorovanie podarilo aj na Slovensku.
Niektorí ľudia sú zanietení chovatelia hadov, zatiaľ čo iní majú z týchto živočíchov chorobný strach. Odborne tomu hovoríme ofidiofóbia. Nezávisle od nášho postoja či vzťahu k týmto plazom však nie je možné sa týmto tvorom v živote úplne vyhnúť. Hada omotaného na palici máme možnosť vidieť napríklad po príchode k lekárovi alebo keď minieme nemocnicu či lekáreň. Tento symbol sa nazýva Asklepiova palica. Možností vidieť hada vo voľnej prírode na Slovensku je o poznanie menej. V našich končinách sa vyskytuje iba päť druhov.
Správanie sa hadov
Napriek malému počtu druhov kontakt s týmito plazmi v sebe skrýva prísľub zaujímavého pozorovania. Napríklad užovky stromové (Zamenis longissimus) často umožnia, aby sa k nim človek tesne priblížil. Keď sa však cítia v ohrození, dávajú sa na útek alebo zaujímajú obrannú pozíciu, počas ktorej je ich predná časť tela esovito zložená. V obrannej pozícii rozširujú a splošťujú svoju hlavu, vďaka čomu sú žlté škvrny za hlavou mladých jedincov veľmi nápadné. Počas pobytu v prírode môžete byť svedkom aj tzv. thanatózy. Užovky obojkové (Natrix natrix) sa v prípade ohrozenia môžu prevrátiť bruchom nahor, otvoriť ústa a uvoľniť páchnuci sekrét. Snahou tohto správania je vzbudiť dojem, že užovka je mŕtva, a tým odradiť predátora.
Napriek malému počtu druhov hadov na našom území kontakt s týmito plazmi v sebe skrýva prísľub zaujímavého pozorovania.
Správanie sa hadov zrejme zaujalo aj rímskeho polyhistora Plínia Staršieho, ktorý sa o nich zmienil vo svojom diele História prírody. Ide o najstaršiu v celistvosti zachovanú antickú encyklopédiu, v ktorej nájdeme aj faktograficky nesprávne, za to však zaujímavé tvrdenia. Tento rímsky polyhistor okrem iného napísal, že niektoré hady sú schopné svojím dychom lapať vtáky. Tiež uvádza, že v Indii sa vyskytujú hady, ktoré sa spočiatku živia kravským mliekom.
Zmienku o potravnom správaní hadov nájdeme aj v diele, ktoré je súčasťou maturitnej skúšky, a to v Epose o Gilgamešovi. Toto dielo vzniklo v starovekej Mezopotámii a považuje sa za najstarší zachovaný literárny epos. Hlavný hrdina Gilgameš získal rastlinu, vďaka ktorej mohol byť nesmrteľný. Rastlinu však zožral had a následne sa zvliekol. Táto zmienka o hadovi je však symbolická a prispôsobená zmyslu. Hady sú totiž bez výnimky predátory.
Napríklad potravu užovky fŕkanej (Natrix tessellata) tvoria predovšetkým ryby a žaby, zatiaľ čo užovka stromová loví okrem myší a jašteríc aj vtáčie mláďatá z hniezd, za ktorými vylieza vysoko na stromy. Veľmi pestrý jedálniček má už spomínaná užovka obojková. Tento druh sa živí napríklad hlodavcami, ako aj hmyzom. Za normálnych okolností sa však tieto hady živia predovšetkým rybami a obojživelníkmi.
Celý článok nájdete v časopise Quark 11/2025.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť saKatedra biológie
Pedagogická fakulta
Trnavská univerzita v Trnave
