Obtočník, bradlo, príkrovová troska, kvesta, pozostatok sopečného komína a lávového prúdu alebo travertínová kopa, to všetko sú formy georeliéfu či tvary zemského povrchu, ktoré sú najviac frekventované v podloží hradných objektov na území Slovenska. V minulosti oslovili ľudí, hoci zjavne nevedeli, ako a prečo vznikli. S istotou však vedeli, že sú vhodnými strategickými miestami na výstavbu hradísk a neskôr hradov, a horniny, na ktorých vznikli, im často poskytovali aj vhodný stavebný materiál.
![](https://www.quark.sk/wp-content/uploads/2023/01/Devin-300x169.jpg)
V súčasnosti sú hradné vrchy spolu s hradnými objektmi v stálom centre pozornosti odbornej aj turistickej verejnosti. Väčšinou je záujem orientovaný na ich históriu, archeologické nálezy, prípadne na horninové prostredie a statické problémy, ktoré s ním súvisia. Chýbajú však informácie o formách georeliéfu, na ktorých stoja a ktoré boli dôležitým atribútom z aspektu ich priestorovej lokalizácie a funkcií.
Slovensko – krajina hradov
Slovenská krajina je mimoriadne bohatá na kultúrno-historické opevnené a reprezentačné objekty v rôznom stupni zachovania. Hrady a zámky dokumentujú dlhú históriu územia od praveku až po súčasnosť. V minulosti boli dejiskom mnohých historických udalostí a ich majitelia po dlhé stáročia ovplyvňovali chod krajiny. Predchodcami hradov boli hradiská a opevnené dvorce charakteristické pre 9. a 10. storočie, napríklad Kostolec v Ducovom neďaleko Piešťan.
![](https://www.quark.sk/wp-content/uploads/2023/01/Obr.-1-Starhrad-300x200.jpg)
V 11. a 12. storočí sa začali stavať prvé kamenné hrady, napríklad Spišský hrad a Nitriansky hrad. Kráľ Belo IV. chcel počas svojej vlády v 13. storočí posilniť pohraničné územia, a preto dal na strategicky dôležitých a ťažko dostupných miestach vybudovať množstvo hradných objektov. Sú to napríklad hrady Branč a Pajštún, Plavecký hrad, Strečno, Oravský, Liptovský či Ľubovniansky hrad. Niektoré mali charakter mestských hradov, stavali ich bohaté mestá na svoju obranu. Také boli napríklad Zvolenský hrad či Mestské hrady v Kremnici a v Banskej Bystrici.
V 17. a 18. storočí však väčšina hradov začala pustnúť, viaceré boli na kráľovský príkaz počas protihabsburských povstaní vypálené a ostali v ruinách. Niektoré hrady a pevnosti boli ešte v 16. a 17. storočí prebudované na pohodlnejšie a reprezentatívnejšie zámky. Toto označenie sa často používa aj v súčasnosti, príkladmi sú Oravský či Zvolenský hrad.
Mnohé hrady sa zachovali doteraz a stali sa sídlom expozícií približujúcich historické udalosti a život ľudí (Bratislavský hrad, Devín, Trenčiansky aj Oravský hrad, Kežmarský zámok, Spišský, Ľubovniansky či Fiľakovský hrad). Niektoré hrady získali podobu romantických zámkov, napríklad Bojnický alebo Smolenický zámok.
Hrady a zámky plnili rôzne funkcie, napríklad vojenskú, obrannú (obrana hraníc, ciest), obytnú, administratívnu, reprezentačnú alebo hospodársku. V súčasnosti dominantná funkcia hradov v krajine zvyšuje jej celkový estetický a vizuálny aspekt.
Lokalizácia stavieb
![](https://www.quark.sk/wp-content/uploads/2023/01/Obr.-2-Liptovsky-Hradok-300x200.jpg)
Lokalizácia hradov a zámkov v krajine nebola náhodná. Významný lokalizačný prvok predstavovali prírodné podmienky, predovšetkým nadmorská výška, prevýšenie či exponovanosť terénu a najmä prírodný typ krajiny, resp. typ georeliéfu. Z aspektu vojenskej a obrannej funkcie, ktoré boli pre ich výstavbu dominantné, sa javili ako najvhodnejšie zalesnené územia s vyššou nadmorskou výškou a ťažšou dostupnosťou. Ideálne boli nadmorské výšky od 300 do 700 m, v ktorých je lokalizovaných asi 50 % hradov a zámkov Slovenska.
Najvyššie položeným hradom na Slovensku je Liptovský hrad v Chočských vrchoch (1 012 m n. m.), druhý je Zniev v pohorí Žiar (985 m n. m.) a tretí Muráň na Muránskej planine (930 m n. m.). Obrannú funkciu hradov podporovalo aj relatívne prevýšenie terénu nad miestnou eróznou bázou či vodným tokom, ktoré umožňovalo lepší výhľad na okolitú krajinu a pohyb v nej. Najväčšie prevýšenie majú Šarišský hrad, Liptovský hrad a Muráň, nulové prevýšenie Pezinský zámok alebo Holíčsky hrad, pôvodne vodné hrady. To, že sa hrady stavali v horskom aj v nížinnom území na rôznych vyvýšeninách, súviselo práve s prevýšením. Takáto pozícia hradov zvyšovala ich obrannú, pozorovaciu aj dorozumievaciu funkciu.
![](https://www.quark.sk/wp-content/uploads/2023/01/Obr.-3-Vrsatsky-hrad-300x225.jpg)
Aj prírodný typ krajiny výrazne ovplyvňoval výber miesta na výstavbu hradov. Na Slovensku majú prevahu horské hrady. Sú to extrémne vysoko lokalizované hrady, resp. hrady na skalných bralách s vysokým prevýšením nad okolitou krajinou (napríklad hrady Pajštún, Strečno, Likava, Gýmeš, Spišský hrad). Z nížinných hradov ide prevažne o mestské hrady, lokalizované na výraznejšom tvare georeliéfu v sídle v blízkosti vodného toku (Nitriansky hrad).
Strážcovia ciest
Viaceré hradiská a hrady sa stali strážcami historických obchodných ciest (napr. Jantárovej, Soľnej, Banskej, Českej a iných), ktoré využívali horninovo či tektonicky podmienené fenomény krajiny. Mnohé z nich tak nachádzame v prielomových úsekoch dolín niektorých našich riek, ktoré vznikli na zlomových líniách. Sú to napríklad hrad Devín v Devínskej bráne, prielomovej doline Dunaja medzi Malými Karpatmi a Hundsheimskými vrchmi v Rakúsku, hrad Beckov v Beckovskej bráne v zúženom úseku doliny, ktorým sa Váh prelamuje z Považského podolia do Podunajskej nížiny, Trenčiansky hrad v krátkom prielomovom úseku Váhu medzi Ilavskou a Trenčianskou kotlinou, hrad Strečno v Strečnianskom prielome cez Malú Fatru medzi Žilinskou a Turčianskou kotlinou, Oravský hrad v prielomovej doline Oravy alebo Laborec v Brekovskej bráne v Humenských vrchoch.
![](https://www.quark.sk/wp-content/uploads/2023/01/Obr.-4-hrad-Strecno-300x205.jpg)
Historické cesty využívali aj horské priesmyky či sedlá – zníženiny medzi chrbtami alebo hrebeňmi založené na zlomoch a menej odolných horninách. Príkladom môže byť Česká cesta, jedna z najdôležitejších komunikácií stredovekej strednej Európy, ktorá bola spojnicou medzi Balkánom a západnou Európou. Jej časť viedla cez Malé Karpaty úzkym priesmykom z Trstína na Bukovú, Prievaly, Jablonicu a Senicu na Moravu, do Čiech a Nemecka. Okrem Smolenického zámku cestu chránili hrady Ostrý Kameň a Korlátka.
Pestrá horninová paleta
Hradné objekty sa nachádzajú v rôznych geologických a geomorfologických jednotkách Západných Karpát, predovšetkým v bradlovom pásme, jadrových a sopečných pohoriach, ale aj v kotlinách a nížinách. Od toho sa odvíja pestrosť horninového zloženia v ich podloží.
Žulu, resp. granodiorit, často tlakom zmenený na mylonit alebo pegmatit, zložením podobný žule, len s väčšími zrnami minerálov, nachádzame pod Bratislavským hradom, Bielym Kameňom nad Sv. Jurom a Starým hradom pri Strečne.
Z vulkanických hornín majú viaceré hrady v podloží andezit, najfrekventovanejšiu horninu vulkanických pohorí Slovenska (napr. hrady Šášov, Revište, Slanec, Levický hrad, Sitno, Šarišský či Viniansky hrad), ako aj bazalt a bazaltový tuf (Fiľakovský hrad, Šomoška, Hajnáčka).
Zo sedimentárnych hornín sú frekventované najmä kremenec (Červený Kameň, Gýmeš, Hrušov), zlepenec (Lietava, Hričov, Súľov), dolomit (Čachtický a Liptovský hrad, Tematín, Uhrovec, Strečno, Liptovský hrádok), rôzne druhy vápencov (Branč, Pajštún, Beckov, Vršatec, Uhrovec, Muráň, Krásna Hôrka, Brekov, Plaveč, Čičava, Plavecký, Trenčiansky, Oravský hrad, Lednica, Topoľčiansky aj Turniansky hrad) a travertín (Spišský hrad, Bojnický zámok). Horninové podložie vybraných hradov Slovenska prezentuje geologická mapka.
![](https://www.quark.sk/wp-content/uploads/2023/01/mapa.png)
RNDr. Mária Bizubová