Španielski vedci preskúmali starovekú egyptskú hrobku, ktorá bola postupne zaľudňovaná v priebehu stoviek rokov. Hrobku postavili v nekropole na brehu Nílu oproti Luxoru počas dvadsiatej piatej dynastie (754 – 656 pred n. l.) a využívali ju až do obdobia Ptolemaiovcov (305 – 30 pred n. l.). Výskumníci zrekonštruovali, ako ľudia opakovane upravovali komoru pre nové pohreby. Našli sme 16 mumifikovaných ľudí, mumifikovaného psa a neúplné pozostatky najmenej štyroch jedincov. Nevidno chaotickú akumuláciu ani stratu pôvodného rituálu v priebehu času. Každé nové uloženie sa prispôsobovalo prítomnosti predchádzajúcich tiel – existovala akási pohrebná pamäť, opísal Jared Carballo-Pérez z Univerzity v La Lagune.
Tím identifikoval jednotlivé aj viacnásobné pohreby. Najstaršie boli umiestnené v odstupoch od seba. Postupom času sa pohrebné praktiky začali meniť. Nové telá boli umiestňované bez rakiev všade, kde zostal nevyužitý priestor, často vertikálne či na seba. Jeden detail, ktorý považujem za celkom krásny, je mumifikovaný pes priamo na múmiách muža a ženy. To by mohlo naznačovať blízky vzťah medzi nimi a zvieraťom, nazdáva sa J. Carballo-Pérez. Mohlo by to tiež odrážať ďalšiu zmenu v rituálnej praxi, kde zviera preberá úlohu psychopompa, symbolického pomocníka na ceste do posmrtného života, dodal egyptológ Miguel Molinero Polo.
Redakčný článok spracovaný zo stránky ScienceDaily
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa