Pôvod, utvorenie a používanie názvu beženec

V súčasnosti v čase veľkej migrácie obyvateľov zo severnej Afriky a Sýrie, ale aj z iných ázijských krajín do Európy sa v jazykových prejavoch niekedy stretáme na označenie týchto ľudí popri názvoch utečenec, utečenci, migrant, migranti aj so slovami beženec, beženci, napr. Beženec je človek utekajúci zo svojej vlasti z rôznych dôvodov… – Je len otázkou času, kedy bude ebola diagnostikovaná u niekoho, kto sa do EÚ bude chcieť dostať ako „beženec“. – Prečo beženci zo Sýrie neutekajú do bohatých krajín Perzského zálivu? – Som si istý, že podpora takejto samospráve môže riešiť to, aby z oblasti neutekali do Európy ďalší beženci, ale naopak, aby sa tam mohli vrátiť. – Akási treťosektorová organizácia zisťovala v Rakúsku zdravotný stav bežencov. (Doklady sú z internetových stránok.) V tejto súvislosti sme dostali otázku, či je slovo beženec v spisovnej slovenčine náležité.

Pravidlá slovenského pravopisu (4. vyd. 2013) ani Krátky slovník slovenského jazyka (4. vyd. 2003) slovo beženecnezaznačujú a neuvádza ho ani Slovník súčasného slovenského jazyka (1. zv., 2006). Nájdeme ho však v staršom Slovníku slovenského jazyka (1. zv. z roku 1959) s poznámkou, že ide o slovo ruského pôvodu, a s výkladom „utečenec“. Pozrime sa na slovotvornú stránku slova beženec. Motivačným základom je tu sloveso bežať. Slovobeženec je utvorené podľa modelu tvorenia názvov osôb príponou -ec od trpných príčastí zakončených na -ný, resp. -ený, ako sú napr. trestanec od príčastia trestaný a to od slovesa trestať, vyhnanec od príčastia vyhnaný a to od slovesa vyhnať, zmocnenec od príčastia zmocnený a to od slovesa zmocniť. Od slovesa bežať však nemáme trpné príčastie bežený, preto o názve beženec treba konštatovať, že v slovenčine je slovotvorne nenáležité. Okrem toho ani motivácia slovesom bežať nie je vhodná, lebo toto sloveso nemá význam „rýchlo opúšťať nejaké miesto, často zo strachu, z obavy pred niekým alebo pred niečím alebo zo snahy zachrániť sa“. Taký význam má nedokonavé sloveso utekať, ku ktorému je dokonavá podoba utiecť. Preto je v slovenčine náležité na pomenovanie osoby, ktorá uteká z nejakej krajiny z obavy pred niekým alebo niečím používať názov utečenecutvorený od príčastia utečený a to od slovesa utiecť (resp. jeho tvaru 3. osoby utečie). Názov utečenec, v ženskom rode utečenka, zachytávajú aj naše výkladové slovníky. Okrem toho v slovenčine máme aj slovo odídenecs významom „kto odišiel z domova z obavy obyčajne pred vojnovými udalosťami; žiadateľ o dočasné útočisko v cudzom štáte“ (porov. Krátky slovník slovenského jazyka), ku ktorému je prechýlená ženská podoba odídenkyňa.

Na záver možno ešte konštatovať, že výskyt slova beženec v jazykových prejavoch niektorých používateľov slovenčiny je ovplyvnený českými textami, kde sa slovo běženec používa pomerne často.

PaedDr. Matej Považaj, CSc.