Súčasný vedecký konsenzus má za to, že klimatická zmena je reálna a spôsobená činnosťou človeka. Napriek tomu, že väčšina Európanov sa s týmto konsenzom stotožňuje, obavy z následkov klimatických zmien má len približne tretina z nich.
Existuje aj skupina ľudí, ktorá klimatickú zmenu popiera. To nasvedčuje tomu, že napriek dostupným vedeckým poznatkom a už aj badateľným zmenám klímy máme problém na aktuálnu situáciu reagovať, prípadne priznať jej existenciu.
Absencia skúsenosti a dôležitosť problému
Klimatická zmena nie je ako horúca žehlička, pred dotykom ktorej nás varovali rodičia. Nedokážeme ju ohmatať ani jej dôsledky okamžite pocítiť na vlastnej koži. Chýba nám bezprostredná skúsenosť. Ide o dlhodobý a globálny proces, popálenie neprichádza hneď a niektoré zmeny nevidíme priamo v našom okolí. To je pravdepodobne jeden z dôvodov, prečo môžeme mať ťažkosti uveriť, že ku klimatickej zmene dochádza.
Popri problémoch, s ktorými sa počas života stretávame, nemusí byť klimatická situácia tým najpálčivejším. O niektoré témy sa skrátka nezaujímame – nie každý sa zaoberá politikou, módou, športom či práve stavom klímy. Môžeme byť nedostatočne informovaní či vzdelávaní v danej oblasti, prípadne máme iné, naliehavejšie problémy. Ak napríklad dlhodobo riešime osobné či finančné problémy, je menej pravdepodobné, že nás bude zaujímať stav planéty.
Komu veríme a prečo nie sebe?
Nie každý čerpá informácie z vedeckých štúdií. Namiesto vedcov môžeme za dôveryhodné autority považovať osobnosti z politiky, šoubiznisu či športu. Ak sa tieto osobnosti k danej problematike nevyjadrujú alebo ju dokonca popierajú, môžeme ich názory preberať na základe sympatií. Na druhej strane mnohé osobnosti upozorňujúce na stav klímy (napr. Greta Thunbergová) patria k mladšej generácii, a preto máme tendenciu ich názory spochybňovať na základe nižšieho veku.
Prieskumy ukazujú, že na to, aby sme konali v prospech riešenia klimatickej krízy, sa musia stretnúť tri faktory: pocit osobnej zodpovednosti, pocit kompetentnosti a schopnosť v súlade s tým aj konať. To sa však deje zriedka. Odborníci tiež poukazujú na to, že ľudia, ktorí veria, že človek sa podieľa na klimatickej zmene a sú ochotní osobne prispieť k náprave, sa často obávajú, že prijaté opatrenia budú pre nich finančne náročné.
Prečo odmietame konať?
Existuje viacero dôvodov, prečo môžeme odmietať vplyv človeka na stav klímy alebo nepodnikať kroky k náprave. Jedným z nich je pocit, že sa nás tento problém priamo netýka. Často sa stretávame s názorom, že zodpovednosť nesú najmä autority, ako sú politici alebo tzv. veľkí hráči – napríklad priemyselné koncerny produkujúce emisie a odpad či ekonomicky rozvinuté krajiny. Zodpovednosť za riešenie je tak na ich pleciach.
Celý článok nájdete v časopise Quark 5/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť saPedagogická fakulta
Trnavská univerzita v Trnave
Pôvodný text vyšiel v online brožúre s názvom Zmena klímy I., ktorá je voľne prístupná na stránke Otvorenej akadémie SAV: otvorenaakademia.sav.sk.
