Napriek úsiliu generácií vedcov a zdravotníkov boli na celom svete dosiaľ úspešne eradikované iba dve infekčné ochorenia: kiahne u ľudí a mor hovädzieho dobytka pri prežúvavcoch.
Pokrok v boji proti infekčným chorobám nie je jednoduchý. Mnohí priekopníci končia zabudnutí, pričom v práci pokračujú iní, často v presvedčení, že začínajú od nuly. Podobne ako sa to stalo s prácou Jána Adama Raymana, rodáka z Prešova. V apríli uplynulo 335 rokov od jeho narodenia a 255 rokov od jeho smrti (1690 – 1770).
Lekár a lekárnik
Ján Adam Rayman (niekde sa spomína ako Rajman či Reyman) sa narodil v lekárnickej rodine. Po smrti otca v roku 1699 rodinnú lekáreň prebrala jeho matka Alžbeta a neskôr otčim Ján Samuel Willich, tiež lekárnik. Rodinný biznis predurčil aj osud mladého Jána Adama. Popri štúdiu na prešovskom kolégiu sa na prianie rodičov vyučil lekárnictvu a v nemeckej Jene a holandskom Leydene pokračoval v štúdiách medicíny.
Počas Raymanovho pobytu v Leydene zomrel v dôsledku morovej epidémie v roku 1710 jeho otčim J. S. Willich. Hoci mohol pracovať ako lekár v zahraničí, J. A. Rayman sa pod dojmom týchto udalostí vrátil domov. Nielenže prevzal rodinnú lekáreň, ale zasvätil svoju vedeckú činnosť i lekársku prax boju proti epidémiám a infekčným nákazlivým chorobám ako záškrt, týfus, osýpky a kiahne.
Pivo s vitriolom
Prvé písomné zmienky o pravých kiahňach (variola) sa objavili v Číne v 4. storočí a v Indii v 7. storočí. Choroba sa šírila obchodnými cestami a kolonizáciou, pričom spôsobovala epidémie s vysokou úmrtnosťou. Ešte v roku 1967 sa vyskytlo 15 miliónov ochorení a posledný smrteľný prípad zaznamenali v roku 1978.
Anglickí kolonizátori sa pritom v Indii oddávna stretávali s poznatkami, že hnis z rán spôsobených kiahňami môže chrániť zdravých ľudí pred nákazou, a že ľudia, ktorí prekonali kravské kiahne, miernejšie ochorenie spôsobené inými vírusmi zo skupiny Orthopox, kam patrí aj Variola, sú odolnejší proti pravým kiahňam. Napriek tomu európska medicína liečila kiahne zo súčasného pohľadu bizarnými metódami: britský lekár Thomas Sydenham (1624 – 1689) napríklad predpisoval chlad (otvorené okná, prikrývka iba po pás) a každých 24 hodín vypitie 12 fliaš malého piva okysleného vitriolom.
Prvý v Európe
O dávnej praxi sa J. A. Rayman zrejme dozvedel počas štúdií v Leydene, keď študoval otázky imunity proti infekčným chorobám. Keď v rokoch 1720 až 1721 v Prešove vypukla epidémia kiahní, vykonal očkovanie na svojej dvojročnej dcére Márii Alžbete. Vmasíroval hnis z kiahničky jej chorého brata (keďže osemročný chlapec sa nakazil, usúdil, že jeho deti nemajú vrodenú imunitu) do kožného rezu na jej ramene. Svoj zákrok popísal v odbornej tlači, pričom očkovanie proti kiahňam odporúčal ako prostriedok, ktorým by bolo možné predísť mnohému zlému.
Raymanov čin bol v Európe úplnou novinkou, ktorá mohla skutočne pomôcť predísť mnohému zlému. Žiaľ, v konzervatívnom Uhorsku nenašiel nasledovníkov a jeho poznatky neboli oficiálne prijaté do lekárskej praxe. Väčšie šťastie mal škótsky chirurg Charles Maitland, ktorý sa s imunizáciou stretol počas pobytu v Turecku a v roku 1722 vykonal prvé profesionálne očkovanie u skupiny väzňov (prežili a dostali milosť). Až v roku 1796 britský lekár Edward Jenner ako prvý očkoval proti pravým kiahňam pomocou vírusu kravských kiahní a zaviedol pojem vakcína (vacca, latinsky krava).
Nebol doma prorokom
Heslom J. A. Raymana bolo: Skúsenosť má pre mňa väčšiu cenu ako všetko rozumkárstvo. Nebol to však nijaký šarlatán. Jeho skúsenosti boli skúsenosťami vedca, ktorý v každom bode vedel, čo robí. Počas života publikoval takmer sto vedeckých prác a okrem výskumu chorôb sa venoval napríklad meteorológii (skúmal aj vplyv počasia na šírenie epidémií, opäť s cennými postrehmi, ktoré platia doteraz). Žiaľ, jeho prínos bol docenený až v modernej dobe, mnoho rokov po jeho smrti. Svetová zdravotnícka organizácia mohla vyhlásiť pravé kiahne za eradikované až v roku 1980 – po tom, čo táto choroba zahubila na celom svete stovky miliónov ľudí.
R
