Priblížiť sa k realite

O písaní populárno-vedeckých článkov sme sa rozprávali s naším dlhoročným spolupracovníkom Karolom Jesenákom.

Popularizácii vedy v časopise Quark sa venujete od roku 1997, teda takmer od jeho vzniku. Čo vás k nej viedlo a ako sa vaša motivácia vyvíjala v priebehu času?

Môj prvý článok v Quarku bol o SiO₂-aerogéloch, čo je skupinový názov pre veľmi pórovité formy oxidu kremičitého. Vtedy som sa venoval ich syntézam a využitiu v rámci malej vedeckovýskumnej skupiny. Aerogély sú výnimočné látky, ktoré v mnohom doteraz nemajú nijakú konkurenciu. Nenapísať o nich v čase, keď ste ich okrem nášho pracoviska mohli vidieť v podobe transparentného a opticky bezdefektného materiálu iba v laboratóriách NASA, sa mi zdalo takmer nemiestne. Podnety pre ďalšie články boli síce rôzne, ale vždy mali jedného spoločného menovateľa. Tým boli emócie, ktoré prekonali všetky racionálne dôvody, prečo ich nepísať.

Vo svojich textoch sa často venujete látkam s prívlastkom naj, no zároveň aj tým najobyčajnejším. Prečo?

Má to dva navzájom súvisiace dôvody. Prvý je, že v rámci svojho výskumu som sa venoval obom typom látok. Druhý súvisí s pedagogickou činnosťou, ktorá sa zameriavala ako na moderné hi-tech materiály, tak aj na tie, ktoré využívame dennodenne. To, čo však platí pre vzdelávanie, by malo platiť aj pre popularizáciu vedy. Problém je v tom, že vzájomná konkurencia núti médiá predháňať sa v supernovostiach, ktoré vytláčajú bežné veci na okraj záujmu.

Vaše príspevky sa vyznačujú interdisciplinaritou. Prečo je pre vás dôležitá?

Ak sa poobzeráme okolo seba, bez ohľadu na to, či je to príroda, alebo umelé produkty, všetko je interdisciplinárne. Hlavný koncept vzdelávania je však založený na delení tejto interdisciplinarity na jednotlivé vedné odbory a toto delenie zostáva v hlavách ľudí takmer neustále. V mojich článkoch sa preto snažím priblížiť k realite a vôbec sa netrápim, či týmito článkami robím reklamu chémii, fyzike, geológii alebo niečomu inému.

Aké sú silné stránky populárno-vedeckého článku v časopise v porovnaní s inými formami, ktorými možno približovať vedu širokej verejnosti?

Vo všeobecnosti platí, že písaný text poskytuje možnosť nebyť povrchný a vo vyjadrení podstaty niečoho je nenahraditeľný. V súčasnej popularite zážitkového vzdelávania založeného na vizuálnych vnemoch táto nenahraditeľná výhoda textu zaniká. Mnoho ľudí si teda myslí, že ak už niečo pekné videli, tak tomu aj rozumejú. A to je obrovský omyl. Obrázky a videá môžu byť výbornou doplnkovou formou vzdelávania, ale ich obmedzenie je zásadné. Výhoda písaného textu je aj v tom, že ak v ňom niečomu nerozumiete, máte čas sa nad tým zamyslieť. Časopis Quark je dobrý príklad vyváženia výhod písaného textu a obrazovej dokumentácie s jej nespornou estetickou nadhodnotou.

Písaný text poskytuje možnosť nebyť povrchný a vo vyjadrení podstaty niečoho je nenahraditeľný.

Čo považujete za najnáročnejší a najuspokojivejší aspekt vašej práce v oblasti popularizácie vedy?

Najväčšiu starosť mi robí, aby bol môj text bez chýb a bol zrozumiteľný čo najširšiemu okruhu čitateľov. Hlavný problém je v tom, že pri popularizácii vedy sa pohybujete vždy na hrane. Na jednej strane musíte mnohé fakty veľmi zjednodušovať, no nesmiete sa pri tom uchýliť k tvrdeniam, ktorými by ste sa pred odbornou verejnosťou diskreditovali. Čo sa týka uspokojenia, som rád, ak sa mne samotnému môj článok v jeho konečnej podobe v časopise páči. A, samozrejme, som aj rád, ak ma niekto (vrátane redakcie) zaň pochváli.

Čo by ste priali Quarku do ďalších rokov?

Redakcia Quarku si ma vybrala ako prispievateľa, ale zároveň ja sám ho uprednostňujem pred inými časopismi vďaka sympatickému a odborne zdatnému redakčnému kolektívu. Preto jej prajem, aby to tak zostalo a aby časopis Quark ocenilo čo najviac jeho čitateľov.

REDAKČNÝ ČLÁNOK