Karol Rayger st.

Priekopník patológie

Hoci je Karol Rayger st. v súčasnosti málo známy, vo svojej dobe to bol významný lekár, prírodovedec a amatérsky entomológ.

Karol Rayger st. sa narodil 22. septembra 1641 v Bratislave ako syn lekára. Základné aj stredoškolské vzdelanie získal v rodisku. Od roku 1659 študoval filozofiu v Altdorfe, evanjelickú teológiu vo Wittenbergu a napokon medicínu v Štrasburgu, Leydene, Paríži a v Montpelieri, kde sa venoval aj štúdiu botaniky. V Štrasburgu získal v roku 1667 aj doktorát z medicíny.

Titulka zborníka Academie Leopoldina z roku 1692. Publikoval v ňom aj slovenský lekár K. Rayger.

Po skončení štúdií celý rok venoval cestovaniu po Taliansku, potom sa stal praktickým lekárom v Bratislave. Neskôr sa stal dvorským lekárom cisára Leopolda I. a súčasne aj protomedikom, hlavným lekárom Uhorska. V roku 1694 sa stal členom Academie Leopoldina, ktorá vznikla pod názvom Academia Naturae Curiosorum. Je to najstaršia vedecká spoločnosť nepretržitej existencie na svete. Zomrel v rodnej Bratislave 14. januára 1707.

Lekár
Tak ako bol Karol synom lekára, lekármi boli aj jeho syn, ba aj vnuk.

Karol Rayger st. bol stúpencom anatomicko-fyziologického smeru v medicíne anglického lekára, zakladateľa modernej fyziológie Williama Harveyho (1578 – 1657). Svoje predpoklady si overoval pitvami, čo v tých časoch nebolo bežné.

Poznatky, ktoré získal z liečebnej praxe a z pitevných nálezov, uverejňoval v zborníkoch Academie Leopoldina Miscellanea curiosa ephemeridum medico-physicarum germanicarum academiae naturae curiosorum. Tento zborník sa považuje za jeden z prvých vedeckých časopisov. Kládol obzvlášť silný dôraz na medicínu a súvisiace aspekty prírodných vied, ako sú botanika a fyziológia.

Karol Rayger st. takmer výhradne písal o prípadoch, ktoré poznal z vlastnej praxe. Tak písal o detskej padúcnici ako dôsledku hydrocefalu, o pľúcnych kataroch, o liečení žltačky, o astme, o používaní ľanového oleja pri krvácaní z pľúc, o zápale pľúc ako dôsledku vypitia studenej vody, o strate zraku následkom prechladnutia, o smrteľnom záchvate epilepsie či o človeku, z ktorého po smrti vyšiel had. Písal aj o prípade, ako s mu podarilo vylúčiť z tela dvojročného chlapca obličkové kamene.

Zo všetkých jeho prác bola najhodnotnejšia rozprava o poznatkoch, ktoré zistil pri pitve novorodenca. Ako prvý navrhol pľúcnu skúšku narodeného dieťaťa, ktorá mala dokázať, či sa narodilo živé, alebo už mŕtve. Táto skúška sa zakladá na poznaní, že ak sa ponorí do vody kúsok pľúcneho tkaniva dieťaťa, ktoré po narodení už dýchalo, vynorí sa hneď na hladinu a pláva. Tento postup, ktorého výsledok je súdny dôkaz, sa používa aj v dnešnej modernej patológii. Tiež ako prvý lekár v Uhorsku opísal chrípku (influenza).

Medená rytina Bratislavy z roku 1646, teda v časoch, keď sa Karol Rayger st. narodil.

Prírodovedec
Vo svojej lekárskej praxi využíval aj liečivé rastliny, a preto sa zaoberal aj botanikou. Spolu so svojím synom Karolom Raygerom ml. založil dokonca aj prvú botanickú záhradu liečivých rastlín. S obľubou sa zaoberal pozorovaním prírody, predovšetkým organickej.

Napríklad ho natoľko zaujali lietajúce mravce, že o nich uverejnil osobitný článok. Z entomologického hľadiska majú význam najmä dve jeho práce z roku 1694, ktoré vyšli v Miscellanea curiosa medicophysica Academiae Naturae Curiosum Decuria III. Obe tieto práce pojednávajú o rojení mravcov a kobyliek nad Bratislavou a jej okolím. Tieto práce patria vôbec k prvým entomologickým prácam na území Slovenska.

Bádateľská práca a vedecký prínos Raygerovcov, ale predovšetkým nášho Karola Raygera st., v oblasti medicínskych vied, najmä interného lekárstva, boli so zreteľom na ich dobu, mimoriadne veľké. Treba hodnotiť najmä jeho úsilie o preniknutie bližšie k podstate skúmaných javov a podľa neho jedinú správnu cestu patologické javy odhaľovať pitvou a vlastné domnienky potvrdzovať pitevnými nálezmi. V tomto ohľade sa nepochybne zaradil medzi priekopníkov modernej patológie.

Pre jeho neúnavnú a mnohostrannú bádateľskú prácu možno Karola Raygera st. zaradiť do galérie vynikajúcich lekárov 17. storočia, a to nie iba u nás, ale aj vo svetovom meradle.

RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.
Foto archív autora

Komentáre