Vďaka satelitom vedci objavili aj v tekutom jadre Zeme čosi podobné ako jet stream v atmosfére.
Výraz jet stream poznajú najmä meteorológovia, ale možno aj tí, ktorí často cestujú lietadlom cez Atlantik. Tento anglický výraz by sme mohli preložiť ako dýzové prúdenie. Ide, zjednodušene povedané, o prúdenie vzduchu v akejsi fiktívnej trubici, a to smerom od západu na východ, a vo výškach približne 7 až 10 kilometrov. Vzduch v jet streame prúdi rýchlosťou 100 až 400 km/h. Práve existencia takéhoto západovýchodného prúdenia vedie k tomu, že lety ponad Atlantik smerom z USA či Kanady do Európy trvajú obvykle o hodinu kratšie ako lety opačným smerom. Vďaka trojici satelitov Swarm (roj), ktoré pred tromi rokmi vypustila Európska vesmírna agentúra ESA, vedci objavili čosi podobné, ako je jet stream v atmosfére, aj v horúcom, tekutom jadre našej Zeme. Družice Swarm slúžia na meranie a identifikáciu rôznych magnetických polí, pochádzajúcich z jadra, plášťa, kôry, oceánov, ionosféry i magnetosféry našej planéty. Analýza výsledkov meraní magnetického poľa, vykonaných družicami Swarm, viedla okrem iných výsledkov k potvrdeniu predpokladanej existencie javu, ktorý vedci označili za geologický jet stream. Ide o vôbec prvé pozorovanie toku či prúdenia roztopeného železa okolo vonkajšieho jadra našej planéty. Toto podzemné prúdenie sa odohráva v severnej pologuli, prevažne pod Aljaškou a Sibírou, kde dosahuje špičkovú rýchlosť až 40 kilometrov za rok. V porovnaní s ostatnými geologickými pohybmi to možno považovať za šprint – je to tri razy vyššia rýchlosť ako rýchlosť ostatných pohybov vo vonkajšom jadre a státisícekrát viac než rýchlosť pohybu tektonických platní v zemskej kôre.
