Izabela Textorisová

Prvá slovenská botanička

Pred 150 rokmi sa narodila žena, ktorá nemala odborné prírodovedecké vzdelanie, aj napriek tomu sa navždy zapísala do dejín botaniky. Jej podobizeň zdobí poštové známky a jedna planétka nesie jej meno. Izabela Textorisová, prvá slovenská botanička.

Izabela Textorisová 1866 - 1949

Izabela Textorisová sa narodila 16. marca 1866 v Ratkovej v rodine advokáta. Keď mala päť rokov, presťahovali sa do Jelšavy. Tam začala chodiť do ľudovej školy a pokračovala v Slovenskom Pravne a v Belej. Po skončení šiestej triedy sa vrátila k rodičom. Chcela sa stať učiteľkou, ale otec jej predurčil povolanie poštárky. Poštársku skúšku zložila v roku 1886 v Revúcej a stala sa poštárkou a vedúcou novo otvorenej pošty v Blatnici.
Izabelina túžba po vzdelaní bola taká silná, že popri náročnej poštárskej práci, starostlivosti o rodičov a tri sestry, a napriek všetkým predsudkom k práci žien v tej dobe naučila sa ako samouk niekoľko jazykov – latinčinu, nemčinu, francúzštinu, ruštinu, čiastočne taliančinu a rumunčinu. Pracovala pri petrolejke, v izbe, kde okrem nej bývali rodičia i sestry.  Keď v auguste 1949 vážne ochorela a napriek liečbe v nemocnici sa jej stav nezlepšoval, previezli ju k jej najmladšej sestre do Krupiny, kde 12. septembra 1949 zomrela. V Krupine ju aj pochovali, no v roku 1981 previezli jej pozostatky aj s náhrobným kameňom na Národný cintorín v Martine.

Znalkyňa Turca
Už od detstva mala I. Textorisová vzťah k prírode. K botanike ju priviedol významný český botanik Václav Vraný (1851 – 1959), ktorý bol jej učiteľom v Jelšave. Prvý u nej postrehol záujem a naučil ju určovať rastliny, radil jej, ako ich má zbierať, sušiť a ako zakladať herbár. Prikázal jej, aby si dala vytlačiť lístky s názvom Herbarium Textoris. Vďaka svojej vytrvalosti získala také odborné vedomosti z botaniky, že mohla korešpondovať s významnými slovenskými, uhorskými, ba aj európskymi botanikmi.

Za hlbšie štúdium botaniky vďačila Andrejovi Kmeťovi (1841 – 1908), pretože na jeho podnet zbierala a určovala nielen kvitnúce rastliny, ale aj machy a lišajníky. Neskôr si s vedcom a polyhistorom Jozefom Ľudovítom Holubym (1836 – 1923) vymieňala herbárové exempláre, pričom on kontroloval niektoré ňou identifikované rastliny, prípadne určoval tie, ktoré sama nevedela určiť. Pri svojej botanickej práci používala iba lupu a niekoľko českých, maďarských a nemeckých odborných botanických kníh. V botanike sa postupne stala známou uznávanou odborníčkou, najmä v znalosti flóry Turca. V tomto regióne popísala vyše sto dovtedy nepopísaných rastlín. Počas svojich vychádzok po Veľkej Fatre, Blatnickej a Gaderskej doline objavila niekoľko vzácnych rastlín, napríklad lykovec voňavý, cyklámen európsky či plesnivec alpínsky. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi.

bodliak
Carduux textorisianus

Bodliak aj planétka
Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila neznámy zaujímavý bodliak. Významný maďarský botanik Antal Margittai (1880 – 1939) tento nový druh pomenoval po nej – Carduus textorisianus, Marg.

Z jej rozsiahleho herbára – obsahuje asi 5 000 položiek –, ktorý je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, čerpali a čerpajú informácie mnohí významní odborníci. Aktívne sa využíva na vedecké a pedagogické účely dodnes. Celá botanická obec si vysoko váži jej prínos pre slovenskú vedu a považuje ju za prvú slovenskú ženu – botaničku.
Okrem botaniky mala Izabela Textorisová aj ďalšie záujmy. Venovala sa hvezdárstvu, mineralógii a speleológii. Zaoberala sa tiež nárečiami a zbierala dialektologický materiál.
Aktívne sa zapájala do kultúrneho i národného diania a udržiavala kontakty s mnohými slovenskými vzdelancami, najmä so spisovateľmi.
Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV pomenovala podľa nej novú planétku – Textorisová = 2000 HE24 Textorisová = 2000 HE24 Textorisová = 2000 HE24 30252 Textorisova (2000 HE24), ktorú v roku 2004 objavil slovenský astronóm Peter Kušnirák v českom Ondřejove. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo v roku 1996 na jej počesť dve poštové známky.


RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.


Komentáre