Svet je vraj globálna dedina, lenže ľudia sa aj tak po väčšinu života presúvajú iba na krátke vzdialenosti. Každodenné banálne rozhodovanie sa, aký dopravný prostriedok použijeme, je tak rozhodovaním o našej celoživotnej uhlíkovej stope.
Rýchlosť nie je jediné kritérium dopravy. Na preplnených cestách a s nekonečnými letiskovými rituálmi silný motor aj tak často nezaváži. Motorová píla je nepochybne mocnejšie rezadlo ako nožík; málokto ju však bude odporúčať na krájanie mrkvy.
Studený motor v rannej zápche
V našich mestách už niekoľko rokov funguje bikesharing – spoločné využívanie bicyklov. V Bratislave je takto k dispozícii asi 850 bicyklov na desiatkach stanovíšť. Novinka má aj svojich kritikov. Šoféri si sťažujú na nedisciplinovaných cyklistov, iných vyrušujú neupratané bicykle. Lenže kým v Bratislave pripadá jeden verejný bicykel približne na 700 ľudí, v Paríži je to 112 ľudí a v čínskom Chang-čou už v roku 2016 pripadal jeden verejný bicykel na 46 ľudí. O tom, že by v týchto a iných mestách, kde sú bicykle – verejné či súkromné – v uliciach oveľa dominantnejšie ako u nás, kolabovala doprava, nie sú žiadne správy.

Žarty nabok. Podľa agentúry World Resources Institute (WRI) tvorí cestná doprava 12,2 % globálnych emisií skleníkových plynov. Jej nevýhody sa pri jazdách na krátke trate pritom ešte stupňujú. Studený motor spotrebuje až o 50 % viac paliva a mestské jazdy s častým brzdením a rozjazdmi zvyšujú spotrebu o ďalších 20 až 30 %. Aj preto produkuje doprava približne 9 miliárd ton CO2 ročne, pričom tri štvrtiny patria práve cestnej doprave. Zbytočné krátke jazdy sú neekonomické a čistý vzduch si s toxickými exhalátmi obyčajne nepomýlia ani zarytí odporcovia vedeckého konsenzu o klimatickej zmene. Autá potrebujú mnoho miesta, vytvárajú hluk a zápchy, ktoré ďalej zvyšujú emisie.
Ekologická stopa
Ekologická stopa rôznych druhov dopravy sa vyjadruje v CO2e na osobu a kilometer (najčastejšie v gramoch). Malé e za vzorcom oxidu uhličitého znamená ekvivalent. Každé vozidlo vytvára inú zmes plynov a tie sa preratúvajú na spoločnú jednotku podľa schopnosti zadržiavať teplo: napríklad metán CH4 sa násobí koeficientom 28, pretože viaže 28-krát viac tepla ako CO2. Pri letectve sa uplatňuje aj faktor kondenzačných stôp a chemických reakcií vo veľkých výškach, pretože tie zvyšujú otepľovací účinok (multiplikátor ~1,9).

Údaje o emisiách sa delia počtom pasažierov a dĺžkou cesty. Výsledok ukazuje, koľko gramov CO2e sa vyprodukuje, keď sa jeden cestujúci odvezie jeden kilometer. Údaj CO2e na osobu a kilometer (pkm) potom umožňuje porovnávať autá s vlakmi či lietadlami na rovnakej trase. Čím vyššia je hodnota tohto ukazovateľa, tým viac skleníkových plynov daný druh dopravy vyprodukuje a má tým väčší environmentálny vplyv.
Pohľad do tabuľky
Chôdza a mikromobilita vytvárajú najnižšie emisie – od nuly po malé množstvá pri výrobe a údržbe bicyklov, ktoré sa spoločným využívaním ďalej znižujú. Elektrifikácia automobilov znižuje ich emisie (zo 166 až na 79 g CO2e/pkm), lenže aj výroba batérií je energeticky náročná a závisí od dodávateľských reťazcov.
Celý článok nájdete v časopise Quark 11/2025.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť sa
