Šanca pre Benátky

Skúška bariéry v roku 2019, foto MdIdT-Ve

Benátky, historický skvost a magnet pre milióny turistov, nepotrebujú, aby sa pre ne Jadranské more rozostupovalo ako Červené more v biblickom príbehu o Mojžišovi. Stačilo by aspoň, keby tak často nestúpalo natoľko, že zaplavuje mesto a ničí jeho pamiatky.

Novodobým Mojžišom, ktorý má zachrániť Benátky pred zničením, je projekt MOSE – čo je skratka názvu Modulo Sperimentale Elettromeccanico (Experimentálny elektromechanický modul). Táto skratka bola zvolená práve preto, lebo Mose je taliansky prepis mena biblického hrdinu.

Podmorská hradba

V prípade moderného Mojžiša nemá obyvateľov Benátok pred vodou ochrániť prorokova palica, ale systém sklápacích pohyblivých protipovodňových brán rozmiestnený v niekoľkých radoch na dôležitých prístupových miestach do Benátskej lagúny. Projekt MOSE je v súčasnosti najväčším hydraulickým stavebným projektom na svete, ktorý priamo či nepriamo zamestnáva viac ako 3 000 ľudí.

Brány pripravené na osadenie v úžine pri ostrove Malamocco, foto MdIdT-Ve

Systém bariér pozostáva zo 78 brán so sklápacími stavidlami, ktoré sa zdvihnú nad morskú hladinu, keď pozorovatelia vyhlásia nebezpečenstvo vysokého prílivu. Takýmto spôsobom by mali byť pohyblivé bariéry schopné ochrániť Benátky pred prílivovými vlnami až do výšky 3 m, čo by bolo približne o meter viac, ako počas doteraz najvyššieho zaznamenaného rekordu z roku 1966.
Brány sú ukotvené v betónových podstavcoch rozložených na morskom dne v štyroch radoch v troch úžinách medzi ostrovmi obklopujúcimi Benátsku lagúnu: dva rady sú na začiatku a na konci úžiny Lido, po jednom rade je v úžinách Malamocco a Chioggia. Všetky tieto tri prírodné vpusty medzi rovnomennými ostrovmi sú pre ochranu pred povodňami kľúčové, pretože práve nimi sa do lagúny dostávajú prílivové prúdy, ktoré mesto na ostrovoch vnútri lagúny ohrozujú najviac.

Vysoká voda

Acqua alta na Námestí sv. Marka v roku 2019, foto Pixabay

Acqua alta – vysoká voda – je miestny termín označujúci výnimočne vysoké prílivy pravidelne ohrozujúce severné pobrežie Jadranského mora a najvyššie úrovne dosahujú z rôznych dôvodov práve v Benátskej lagúne. Za intenzívny príliv sa považuje stav hladiny 80 až 109 centimetrov nad štandardnou úrovňou. Tá bola stanovená na základe spriemerovania meraní za rok 1897. O veľmi intenzívnom prílive sa hovorí, keď more vystúpi na 110 až 139 cm nad štandard a výnimočne vysoké vody dosahujú 140 cm a viac nad štandard.
Okrem geografických špecifík – pretiahnutý obdĺžnikový tvar a charakter dna Jadranského mora, ktorý zosilňuje účinok bežných astronomických vplyvov na oscilačný pohyb vodnej masy – do hry vstupujú aj meteorologické zvláštnosti severného pobrežia Jadranu a Benátskej lagúny. Severne orientované vetry zvané bora a sirocco často fúkajú priamo proti úžinám spájajúcim lagúny s morom, čím spomaľujú a niekedy dokonca celkom blokujú odtekanie vody z lagún do mora. Znemožňujú tak pravidelné opadnutie hladiny medzi prílivmi, takže účinok každého ďalšieho prílivu sa pripája k tomu predošlému. Menšie povodne preto poznajú aj vo vedľajších lagúnach severného Jadranu a v mestách Grado či Terst, tam však účinok nikdy nebýva taký katastrofický ako práve v Benátkach.

Smutné rekordy

Pri zvýšení morskej hladiny o jeden meter nad štandard bývajú zaplavené necelé dve percentá územia Benátok, pri dvoch metroch nad normál sa pod vodou ocitá viac ako 85 percent mesta. Najohrozenejšie sú pritom najatraktívnejšie oblasti okolo Námestia sv. Marka s Bazilikou sv. Marka, ktoré sú aj najnižšie položené. Počas záplav v novembri roku 1966 zaznamenali odborníci rekord v doterajšej histórii meraní: 1,94 m nad štandard. V novembri 2019, keď sa pozornosť sveta kvôli povodni opäť upriamila na Benátky (a projekt MOSE), dosiahla hladina vody 1,87 m nad normál a zatopila viac ako 80 percent rozlohy mesta.
Benátkam tiež nijako nepomohlo, keď sa na pobreží lagúny vytvoril industriálny park, ktorý využil, a tým aj zničil, niekoľko malých záplavových ostrovčekov slúžiacich v minulosti ako prirodzené špongie zachytávajúce nadbytočnú vodu v prípade vysokých prílivov.
Dôsledkom všetkých špecifík je, že kým základné a bežné faktory ovplyvňujúce silu prílivov možno presne predpovedať na celé roky, ba dekády, výnimočne vysoký a ničivý príliv acqua alta prichádza relatívne náhle a nečakane. Systém MOSE tak musí byť schopný zareagovať na hrozbu dostatočne rýchlo.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 4/2020. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

R