Slovenská astrobiologička a riaditeľka simulovaných misií na Havaji Michaela Musilová sa môže pochváliť jedinečným rekordom. Má 32 rokov a za sebou už takmer tridsať simulovaných marťanských a mesačných misií.
Do polovice apríla viedla M. Musilová simulované misie na výskumnej vesmírnej stanici HI-SEAS (Hawaii Space Exploration Analog and Simulation) na Havaji. Podľa nej však budú najnáročnejšie nadchádzajúce misie v spolupráci s NASA a viacerými americkými firmami, ktoré bude viesť ako vedúca riadiaceho strediska mimo výskumnej stanice. Ide o sériu štyroch misií, pričom každá bude trvať približne jeden mesiac.
Pozemské vesmírne stanice
Marťanské výskumné stanice (habitaty) sú roztrúsené po celom svete. Zaberajú odľahlé miesta ďaleko od civilizácie, v suchom, chladnom a nehostinnom prostredí pripomínajúcom marťanské podmienky.
Stanica, ktorú vlastní Mars Society, leží v púštnej oblasti 11 kilometrov od mestečka Hanksville v americkom štáte Utah, asi šesť hodín cesty autom z Las Vegas. Tvorí ju dvojposchodová valcová budova s priemerom osem metrov, v ktorej môže byť naraz sedem členov posádky. Misie sa tu konajú od roku 2001.
Mars Society vlastní tiež stanicu Flashline Mars Arctic Research Station (FMARS), ktorá sa nachádza na najväčšom neobývanom ostrove na svete, Devon Island, v kanadskej provincii Nunavut. Misie tu prebiehali od roku 2001 do 2017.
Stanica HI-SEAS sa nachádza v nadmorskej výške 2 500 metrov na svahoch najväčšej činnej sopky sveta Mauna Loa na ostrove Havaj. Stojí v lávovom teréne uprostred ničoho, 1 500 metrov od vrcholu sopky. Prvé misie sa tam začali v roku 2013, trvajú od štyroch do dvanástich mesiacov. Stanica je v porovnaní s tou v Utahu viac technicky vybavená, je o niečo väčšia, v priemere má 12 metrov.
Experimenty aj vzťahy
M. Musilová absolvovala prvú simulovanú marťanskú misiu ako členka britskej posádky. Vybrali ju spomedzi uchádzačov z celej Británie a porotu zaujala vedeckými experimentmi, ktoré počas misie na stanici Mars Desert Research Station (MDRS) aj zrealizovala. V simulovaných marťanských podmienkach zisťovala, či by extrémofily z ľadových prostredí dokázali zúrodniť pôdu aj na Marse a či sa v simulovaných marťanských podmienkach správajú inak ako v prirodzenom prostredí. V laboratóriu potom skúmala, aké plyny tieto organizmy žijúce v extrémnych podmienkach vylučujú. Zároveň zisťovala, ako rýchlo a intenzívne sa do okolia dokážu rozšíriť ľudské mikróby.
Začiatkom roku 2019 realizovala na jednej z misií aj víťazný projekt druhého ročníka súťaže Misie Mars, v ktorom uspeli gymnazisti zo Skalice s experimentom využitia ľudských vlasov a ochlpenia ako hnojiva na pestovanie rastlín počas vesmírnych misií. Projekt doteraz úspešne využívajú a zaznamenal veľký ohlas na medzinárodných vesmírnych portáloch.
Na misiách sú okrem výskumu veľmi dôležité vzťahy, preto je zloženie posádky pre úspech misie kľúčové. Ak nefungujú vzťahy, nefunguje nič. Konflikty odvádzajú pozornosť od realizácie vedeckých projektov. Preto sa misia pod záštitou NASA a Havajskej univerzity okrem vedeckého výskumu zameriavala aj na medziľudské vzťahy a riešenie konfliktov. Zo vzoriek vlasov sa skúmala úroveň stresu. Posádka nosila na tele monitorovacie prístroje a na krku počítač, ktorý meral vzdialenosť a vyhodnocoval intenzitu hlasu a spôsob komunikácie medzi členmi posádky navzájom.
Ďalšie projekty
Misia Arctic Mars Analog Svalbard Expedition (AMASE) sa konala na Špicbergoch v Severnom ľadovom oceáne. Financovalo ju Nórske vesmírne centrum, Európska vesmírna agentúra ESA a NASA.
Ďalšou z popredných inštitúcií organizujúcich marťanské misie je Austrian Space Forum. V roku 2018 uskutočnila v spolupráci s Ománom mesačnú misiu pod názvom AMADEE-18. Výcvik na ňu absolvovala v rakúskom Innsbrucku v Mission Support Center aj Katarína Molnárová, členka Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity. Dohliadala na realizáciu experimentov členov posádky v oblasti astrobiológie či geológie.
D-MARS (Desert Mars Analog Ramon Station) je simulovaná misia v kráteri Makhtesh Ramon v izraelskej púšti Negev. Členovia posádky sa preto nazývajú ramonauti. Od začiatku roka 2018 sa tam uskutočnilo niekoľko misií, počas ktorých šesťčlenná posádka realizovala experimenty týkajúce sa štúdií pôdy, mikrobiálnych štúdií, poľnohospodárstva či zásobovania vodou.
Okrem spomínaných simulovaných misií v Kanade a amerických štátoch Utah a Havaj sú známe aj ďalšie. MARS-500 bola najdlhšou doteraz realizovanou misiou, ktorú v rokoch 2010 až 2011 uskutočnili Rusko, ESA a Čína. Šesťčlenná posádka absolvovala 520-dňový experiment v modeli kozmickej lode. S vonkajším svetom mala obmedzenú komunikáciu. Tá zároveň prebiehala s 25-minútovým časovým oneskorením ako medzi Marsom a Zemou. Experiment priniesol dôležité údaje o účinkoch dlhodobej izolácie.
R
Foto archív Michaely Musilovej
