Solárne komunikácie

Mnohí spájajú budúcnosť dopravy s elektrickou energiou, no sú aj vizionári, ktorí navrhujú, aby sa jazdilo po cestách vyrábajúcich elektrickú energiu.

V súčasnosti energia zo solárnych panelov už bežne napája domy, dokonca aj malé obce, a to bez špatenia prírody. Solárne elektrárne totiž zaberajú veľké plochy, o estetike ani nehovoriac. Keby sa však začalo po solárnych paneloch jazdiť, hneď by vznikli veľké plochy, na ktorých by sa mohla vyrábať elektrická energia, pričom by boli spokojní nielen estéti, ale najmä ekológovia a ochrancovia prírody. Navyše, podľa výpočtov by celoštátny systém dokázal vyprodukovať viac elektrickej energie, ako je schopná krajina spotrebovať.

Sci-fi ako začiatok

Manželia Brusawovci pri súkromnej testovacej ploche, foto wikipédia/Solar Roadway

Nahradiť asfaltový či betónový povrch ciest a parkovísk modifikovanými solárnymi panelmi, po ktorých by sa dalo jazdiť, nedalo spávať Scottovi Brusawovi. Tento Američan spolu so svojou manželkou Julie začali postupne hľadať vhodné materiály, ktoré by odolali aj obrovskej záťaži a pritom v sebe dokázali uchovať solárne články na rozsvietenie celej krajiny. Výsledkom úsilia amerických manželov Brusawovcov je projekt Solar Roadways, ktorý si kladie za cieľ pokryť povrch diaľnic a rýchlostných ciest špeciálnymi fotovoltickými panelmi a dodať elektrinu do verejného osvetlenia a domácností.

To, čo sa pred časom javilo ako sci-fi, začalo naberať na vážnosti v roku 2011. Vtedy sa manželom podarilo získať štátnu dotáciu od amerického ministerstva dopravy vo výške 750-tisíc dolárov. Keďže štát podporil aktivity, v roku 2013 vyzbierali od približne 48-tisíc podporovateľov takmer 2,3 milióna amerických dolárov. Nápady a možnosti sa množili, a tak sa náš projekt vyvíjal, hovorí S. Brusaw. Systémom pokus-omyl sa americkému tímu podarilo preklenúť do ďalšej fázy projektu.

Programovateľná cesta  

Pevnosť povrchu solárnych panelov ako vozovky je kľúčová. Brusawovcom sa podarilo vyvinúť systém šesťuholníkových panelov s povrchom z tvrdeného skla, ktoré zvládajú mechanické namáhanie aj všetky druhy počasia. Vnútorná štruktúra šesťuholníkov odolá hmotnosti až do 113 ton, pričom každá dlaždica váži asi 32 kilogramov, takže vymeniť pokazené panely by naozaj nemalo byť náročné.

Konštruovanie 70 metrovej cyklistickej cesty v holandskom mestečku Krommenie, foto SolaRoad

Povrch sa podobá asfaltu, a tak nehrozí, že autá dostanú šmyk. Každý zo šesťuholníkov má v sebe zabudovaný mikroprocesor a 36-wattový solárny panel, ktorý takmer na 70 percent pokrývajú solárne bunky. Šesťuholníky medzi sebou dokážu bezdrôtovo komunikovať a monitorovať všetky vzniknuté problémy. Vytvorenú energiu by mali zbierať centralizované elektrárne.

Nový typ ciest má aj ďalšie výhody. Vzniknutá energia by sa dala použiť na pohon ekologických elektrických áut, ktorých hlavnou nevýhodou je krátky dojazd – vozidlá by sa totiž mohli dobíjať priamo za jazdy. Podľa doterajších testov toto nabíjanie funguje v optimálnej rýchlosti 120km/h; pri iných rýchlostiach sa môže nabíjanie spomaliť, ale je stále funkčné.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 2/2017.

Časopis Quark si môžete objednať tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk

R