Nová štúdia zistila, že sopečná aktivita spôsobovaná pohybmi tektonických platní, je možno zodpovedná za prechody od horúcej klímy k studenej a naopak – a to už stovky miliónov rokov. Vedci z Texaskej univerzity v Austine sa vo svojej štúdii rozhodli preskúmať prečo bola Zem niekedy pokrytá ľadom, kým inokedy sa nenachádzal ľad ani na póloch.
Výskumom sa zaoberal Ryan McKenzie, ktorý začal svoju prácu na Texaskej univerzite a dokončil ju na Yalovej univerzite. Jeho zistením bolo, že počas posledných 720 miliónov rokov boli obdobia, kedy boli kontinentálne sopečné reťazce veľmi aktívne, vo všeobecnosti teplejšie ako obdobia, kedy bola aktivita týchto reťazcov menšia. Kontinentálne sopečné reťazce (napr. Andy) sú vytvárané na okrajoch kontinentov, kde na seba narážajú dve tektonické platne, z ktorých tá morská sa posúva pod tú kontinentálnu (čo vytvorí subdukčnú zónu). Keď nastane takáto situácia, magma sa zmieša s uhlíkom uväzneným v zemskej kôre a to pri erupcii sopiek uvoľní do atmosféry oxid uhličitý.
Už dávno sa vie, že množstvo oxidu uhličitého v atmosfére ovplyvňuje klímu na Zemi. Doteraz však nebolo známe čo presne spôsobovalo fluktuácie koncentrácií tohto plynu, ktorých svedectvo sa uchovalo v geologických záznamoch. Niektoré teórie naznačovali, že geologické procesy, ako napríklad horotvorná činnosť, priniesli na povrch v rôznych obdobiach dejín Zeme veľké množstvá materiálu a následne zvetrávanie tohto materiálu stiahlo z atmosféry obrovské kvantum oxidu uhličitého. McKenziova štúdia však naznačuje, že klíma bola ovplyvňovaná hlavne uvoľňovaním oxidu uhličitého a nie jeho odstraňovaním.
Tím vedcov preskúmal takmer 200 publikovaných štúdií a ich zistenia skombinoval s vlastnou terénnou prácou. Výsledkom bola rekonštrukcia sopečnej činnosti na okrajoch kontinentov počas posledných 720 miliónov rokov. Profesor Brian Horton z Texaskej univerzity uviedol, že preskúmali sedimentárne údolia v susedstve bývalých sopečných reťazcov, ktoré za sebou mali stovky miliónov rokov erózie. Jeho štúdia je jedinečná v tom, že skúmala neobyčajne dlhé obdobie – až 720 miliónov rokov dejín Zeme.
McKenzie a Horton si vo svojej štúdii všímali najmä vek kryštalizácie uránu na olovo v mineráli nazývanom zirkón. Zirkón vzniká prevažne počas aktivity kontinentálnych sopečných reťazcov – sopečné polia ako napríklad to nachádzajúce sa na Havaji, či ostrovné sopečné reťazce ho vyprodukujú len minimum. Tím analyzoval približne 120 000 zrniek zirkónu z tisícov vzoriek zozbieraných po celom svete. McKenzie dodal, že načasovanie zmien tvorby zirkónu po celom svete sa zhodovalo s načasovaním veľkých klimatických zmien – keď sa tvorilo veľa zirkónu, bolo teplo, keď sa tvorilo málo zirkónu klíma sa ochladzovala.
Chladnejšie obdobia sa zhodovali so skladaním seuperkontinentov Zeme, čo bolo vo všeobecnosti obdobie s nízkou úrovňou kontinentálnej sopečnej činnosti. Teplejšie obdobie bolo zas prepojené na lámanie sa kontinentov, keď kontinentálna sopečná činnosť prekvitala. Na štúdii sa podieľali aj Shannon Loomis a Daniel Stockli z Texaskej univerzity, Noah Planavsky z Yalovej univerzity a Cin-Ty Lee z Rice University. Štúdia bola financovaná Národnou nadáciou pre vedu (National Science Foundation).