Výskumníci vo Fraunhoferových ústavoch vyvinuli proces, pri ktorom vznikajú biogénne stavebné materiály na báze cyanobaktérií. Vedci a inžinieri sa zhodujú v tom, že jednou z hlavných príčin globálnej zmeny klímy, najmä zrýchľujúceho sa ohrevu našej zemegule, sú emisie oxidu uhličitého (CO2). Klimatológovia usilovne hľadajú veľkých… pokračuj
Vietor má zaujímavú vlastnosť. Najprv je bezvetrie, ktoré sa mení na vánok a slabší vietor. Potom však začne rýchlo eskalovať od nepríjemného silného vetra cez víchricu až nebodaj po orkán. Pozrime sa na to číselne. Nulová rýchlosť predstavuje bezvetrie. Rýchlosť vetra 30 km/h je jemný… pokračuj
Španielska spoločnosť Iddes Yachts navrhla oceánografickú výskumnú loď, na palube ktorej budú špičkové laboratóriá pre vedcov z rôznych odborov. Zreteľne identifikovateľnými zmenami globálnej aj lokálnej klímy, prejavujúcimi sa častým výskytom lokálnych búrok a bleskových povodní, silným vetrom a inými meteorologickými javmi, nám naša planéta dáva… pokračuj
Keďže nemecký oceliarsky priemysel vytvára pri získavaní ocele enormné množstvo CO2, cieľom najnovších výskumov je dekarbonizácia jej výroby. Jedným z najbežnejších a najdôležitejších hutníckych produktov je oceľ. Oceľové prvky sú v takmer každom produkte, ktorý si vyžaduje pevnosť, tvárnosť či stabilitu. Oceľ je nateraz nenahraditeľná… pokračuj
Letný špeciál vedeckej kaviarne bude venovaný vysokým teplotám, problematike zmeny klímy a hodnoteniu jej dosahov. Čo nás ešte čaká v rámci klimatologických extrémov? O koľko sa zvýšila teplota na Zemi a aké dôsledky to môže mať na náš život? Odpovede na tieto otázky sa dozviete… pokračuj
Prieskum Bahamských brehov – zoskupení podmorských plošín obklopujúcich súostrovie Bahamy – odhalil 92 000 km2 morských tráv. Táto plocha sa rovná približne polovici rozlohy Floridy. Objav rozširuje odhad celosvetovej plochy pokrytej morskými trávami o 41 %, čo má potenciálny prínos pre klímu Zeme, tvrdí morský… pokračuj
Gekóny tvoria zvláštnu skupinu jašterov, ktoré v súčasnosti nájdeme predovšetkým v trópoch a subtrópoch. V Európe ich možno stretnúť v teplých južných oblastiach pri Stredozemnom mori, kde sú schopné loziť po múroch a dokonca aj po skle. Práve pre ich teplotné preferencie ich u nás… pokračuj
Klímapodcast denníka SME vznikol v roku 2020, vychádza v minisériách, pričom každá má 10 epizód. Posledný diel tretej série vyšiel vo februári 2022 a redakcia SME už pracuje na štvrtej sérii. Podcast moderuje Katarína Kozinková, pri jeho začiatku bol aj Jakub Filo. V SME si… pokračuj
Viac ako 450 rokov žili v južnom Grónsku osadníci zo Škandinávie. V čase najväčšieho rozmachu tam približne 3 000 severanov chovalo dobytok, ovce a kozy. Potom zmizli. Ich záhadné zmiznutie v 14. storočí sa pripisuje rôznym príčinám, od klesajúcich teplôt a zlého hospodárenia s pôdou… pokračuj
Najväčšie zvieratá, aké kedy chodili po Zemi, začínali skromne. Prvé dinosaury boli veľké ako mačky, skrývali sa v tieni a čakali na svoju chvíľu. Tá prišla, keď sopečná činnosť zmenila klímu a spôsobila dva milióny rokov trvajúce obdobie dažďov, naznačuje štúdia v časopise Proceedings of… pokračuj
