História je učiteľka života, znie známa parafráza výroku starovekého rímskeho štátnika Cicera o tom, že minulosť má byť poučením pre budúcnosť. Súhlasí s tým aj sedliacky rozum. Často ho však ignorujeme.
Pred touto chybou varovali írsky dramatik a kritik George Bernard Shaw i nemecký fyzik Albert Einstein. Príčinu, pre ktorú sa jej napriek všetkému dopúšťame, vystihuje výrok: Väčšina ľudí sa nikdy nepoučí zo skúsenosti, pretože každá ďalšia rovnaká chyba sa im javí v novom svetle.
Varovania z minulosti
Naša základná povaha lovcov-zberačov (99 % doterajšieho času existencie Homo sapiens ako biologického druhu) sa dosiaľ iba málo zmenila.
Civilizácia priniesla nové ekonomické a kultúrne vzťahy, no za kulisami stále pôsobia tie isté sily. Dokladajú to aj moderné výskumy. Úvodný citát Cicera platí. Nuž a azda nikde inde viac, ako pri tom, čo politológovia označujú dobrá a zlá vláda. Najmä pri faktoroch posúvajúcich tú prvú k druhej, čo zvyčajne vyústi do spoločenského kolapsu. O dobrej vláde písali mnohí myslitelia. Napríklad v staroveku grécki filozofi Platón a Aristoteles, v stredoveku arabský učenec Ibn-Chaldún, v novšej dobe britský historik Arnold Toynbee a americký historik a filozof Will Durant s manželkou Ariel. Tému zhrnuli H. A. Mehler a Břetislav J. Mrkos v knihe, ktorá vyšla česky ako Umění vládnout – tajemství úspěchu moudrých státníků a venovali sa aj faktorom, prečo dobré vlády zlyhali. Tieto faktory teraz zanalyzoval tím piatich vedcov na čele s Richardom Blantonom z Purdue University vo West Lafayette (štát Indiana, USA). Skúmali 30 predmoderných štátnych útvarov z celého sveta. Osobitne sa pri tom sústredili na štyri, dva európske a dva ázijské. Výslednú štúdiu uverejnili v časopise Frontiers in Political Science.
Historické mementá
Spoločnosti bez výnimky časom upadajú, aj keď im nevládnu krutí diktátori. Členovia tímu však doložili, že rozpad spoločností s dobrou vládou, ktorá poskytuje zdroje i služby väčšine ľudí a nadmerne nehromadí bohatstvo a moc, prebieha inak ako v prípade despotických. Predmoderné štáty sa až tak nelíšili od moderných. Niektoré mali dobrú vládu a značne pripomínali to, čo pozorujeme pri niektorých súčasných demokraciách. Štáty s dobrou vládou, hoci typicky existovali o čosi dlhšie ako autokratické, však kolabovali vo väčšom rozsahu a s vážnejšími dôsledkami pre väčšinu obyvateľov, konštatoval člen tímu Gary Feinman z Field Museum v Chicagu (štát Illinois, USA). Pri našom porovnávaní sme zaznamenali silný potenciál pre zlyhanie dobrej vlády spôsobený istým vnútorným faktorom, ktorý sa dal prekonať, keby ho doboví aktéri s mocou zasiahnuť náležite predvídali. Myslíme tým nenapraviteľné zlyhanie hlavných vodcov v súvislosti s udržiavaním hodnôt a noriem, ktorými sa dlho riadilo konanie predchádzajúcich vodcov daného štátneho útvaru. To viedlo k strate dôvery občanov nielen v týchto vodcov, ale celkovo vo vládu a následne k spoločenskému kolapsu, uviedol Richard Blanton.
Zdeněk Urban
