Veľmi stará lebka zo strednej Číny zvyšuje záhadnosť evolúcie Homo sapiens. A jeho predkovia, praľudia Homo erectus, boli v Číne až nečakane skoro po ich migrácii z Afriky. Kto boli teda skutočne naši najbližší príbuzní? Dvomi kľúčovými otázkami paleoantropológie sú vznik ľudského rodu Homo ako… pokračuj
Pôvod Slnka, sľubné obývateľné planéty, zložky DNA a RNA na asteroide, rast cíceru v mesačnej pôde a mikróbov v marťanskej aj odolnosť mikróbov pri kozmickom náraze – päť príspevkov vedcov k životu vo vesmíre. Význam slova astrobiológia je jasný – astro poukazuje na vesmír, biológia… pokračuj
Na základe pribúdajúcich archeologických nálezov vedci usudzujú, že princípy písma majú oveľa staršie korene, než sa pôvodne myslelo. Mohli si už praľudia prenášať informácie a zaznamenávať myšlienky a predstavy? Jednou z predností a konkurenčných výhod nášho druhu Homo sapiens (sapienti) a zrejme aj príbuzných ľudských druhov, prinajmenšom neandertálcov,… pokračuj
Kameňolom neďaleko marockého pobrežia Atlantického oceánu vydal nedávno zaujímavé tajomstvá. Našli sa v ňom fosílie, ktoré očividne patrili spoločnému predkovi sapientov, neandertálcov a denisovanov. Najstaršie známe fosílie priraďované nášmu druhu Homo sapiens (sapienti) majú viac ako 300-tisíc rokov. Našli sa v púštnej oblasti Džebel Irhúd približne… pokračuj
Nová analýza fosílií jedinca druhu Sahelanthropus tchadensis výrazne podporila teóriu o pohybe na dvoch nohách. Podľa výsledkov sa na dvoch nohách chodilo už na úsvite ľudskej evolučnej línie. Fosílie tvora Sahelanthropus tchadensis (doslova sahelský človek čadský) objavil v roku 2001 tím paleoantropológa Michela Bruneta z… pokračuj
Vykopávky v juhovýchodnom Anglicku odhalili dôkazy dosiaľ najstaršieho spoľahlivo doloženého systematického využívania ohňa praľuďmi. Medzi kľúčovými faktormi, ktoré v praveku utvárali to, čo nazývame naša ľudskosť (vrátane našich v pomere k telu veľkých mozgov a rozvoja sociálnych vzťahov a štruktúr), nesporne patrí aj využívanie ohňa.… pokračuj
Vedci preskúmali rituálne miesto z prelomu medenej a bronzovej doby v jordánskej púšti. Istú paralelu má aj vo Vysokých Tatrách. Počas mladšej kamennej doby, neolitu, sa pred asi 10-tisíc rokmi po zdomácnení vhodných rastlín a zvierat rozbehla výraznejšia produkcia potravín. Umožnila to teplejšia a stabilnejšia… pokračuj
Nové rádiouhlíkové datovanie staroegyptských artefaktov ukázalo, že k veľkému výbuchu sopky v Egejskom mori došlo ešte pred vznikom egyptskej Novej ríše. Grécky strov Santorini alebo Thera či Thira (Fira) dnes patrí k najväčším turistickým magnetom egejskej oblasti. Leží zhruba vo dvoch tretinách cesty z Atén… pokračuj
Nová analýza starších nálezov z Gruzínska naznačuje, že železo zrejme naozaj začali vyťažovať taviči medi. V mladšom praveku a staroveku sa obdobia delia podľa základného materiálu využívaného na výrobu nástrojov, zbraní a ďalších artefaktov – na staršiu a mladšiu kamennú, medenú, bronzovú a napokon železnú dobu.… pokračuj
Podľa najnovších výskumov bol svetoznámy chrámový komplex ležiaci na juhu Egypta kedysi súčasťou ostrova v rieke Níl. Ruiny chrámov v Karnaku pri juhoegyptskom Luxore, súčasť Svetového dedičstva UNESCO, patria k najznámejším pamiatkam staroegyptskej civilizácie. Predstavujú jeden z celosvetovo najväčších historických chrámových komplexov, ktorý každoročne navštívia milióny turistov. Staroveká metropola Súčasné… pokračuj
