Kameňolom neďaleko marockého pobrežia Atlantického oceánu vydal nedávno zaujímavé tajomstvá. Našli sa v ňom fosílie, ktoré očividne patrili spoločnému predkovi sapientov, neandertálcov a denisovanov. Najstaršie známe fosílie priraďované nášmu druhu Homo sapiens (sapienti) majú viac ako 300-tisíc rokov. Našli sa v púštnej oblasti Džebel Irhúd približne… pokračuj
Nová analýza fosílií jedinca druhu Sahelanthropus tchadensis výrazne podporila teóriu o pohybe na dvoch nohách. Podľa výsledkov sa na dvoch nohách chodilo už na úsvite ľudskej evolučnej línie. Fosílie tvora Sahelanthropus tchadensis (doslova sahelský človek čadský) objavil v roku 2001 tím paleoantropológa Michela Bruneta z… pokračuj
Vykopávky v juhovýchodnom Anglicku odhalili dôkazy dosiaľ najstaršieho spoľahlivo doloženého systematického využívania ohňa praľuďmi. Medzi kľúčovými faktormi, ktoré v praveku utvárali to, čo nazývame naša ľudskosť (vrátane našich v pomere k telu veľkých mozgov a rozvoja sociálnych vzťahov a štruktúr), nesporne patrí aj využívanie ohňa.… pokračuj
Vedci preskúmali rituálne miesto z prelomu medenej a bronzovej doby v jordánskej púšti. Istú paralelu má aj vo Vysokých Tatrách. Počas mladšej kamennej doby, neolitu, sa pred asi 10-tisíc rokmi po zdomácnení vhodných rastlín a zvierat rozbehla výraznejšia produkcia potravín. Umožnila to teplejšia a stabilnejšia… pokračuj
Nové rádiouhlíkové datovanie staroegyptských artefaktov ukázalo, že k veľkému výbuchu sopky v Egejskom mori došlo ešte pred vznikom egyptskej Novej ríše. Grécky strov Santorini alebo Thera či Thira (Fira) dnes patrí k najväčším turistickým magnetom egejskej oblasti. Leží zhruba vo dvoch tretinách cesty z Atén… pokračuj
Nová analýza starších nálezov z Gruzínska naznačuje, že železo zrejme naozaj začali vyťažovať taviči medi. V mladšom praveku a staroveku sa obdobia delia podľa základného materiálu využívaného na výrobu nástrojov, zbraní a ďalších artefaktov – na staršiu a mladšiu kamennú, medenú, bronzovú a napokon železnú dobu.… pokračuj
Podľa najnovších výskumov bol svetoznámy chrámový komplex ležiaci na juhu Egypta kedysi súčasťou ostrova v rieke Níl. Ruiny chrámov v Karnaku pri juhoegyptskom Luxore, súčasť Svetového dedičstva UNESCO, patria k najznámejším pamiatkam staroegyptskej civilizácie. Predstavujú jeden z celosvetovo najväčších historických chrámových komplexov, ktorý každoročne navštívia milióny turistov. Staroveká metropola Súčasné… pokračuj
Nové výskumy v Etiópii odhalili pozostatky dosiaľ neznámeho pravekého príbuzného ľudstva. Žil vedľa našich najstarších známych priamych predkov. Odkiaľ sme sa vzali? V skratke: z Afriky. Naša evolučná línia sa tam podľa analýz DNA rozišla s líniou šimpanzov pred 7 až 9 miliónmi rokov. Na bližšom konci tohto rozpätia je… pokračuj
V mayskom meste Caracol našli hrob prvého tamojšieho kráľa z éry, keď tento politický útvar patril k mayským veľmociam. Kultúra Mayov bola najrozvinutejšou a najvzdelanejšou v dávnom Novom svete. Ako v podstate jediná vynašla úplné (hieroglyfické) písmo. Vieme, že vtedajší obyvatelia disponovali poznatkami, ktoré by sa už dali… pokračuj
Medzinárodnému výskumnému tímu sa podarilo dekódovať genetický základ a určiť etnicitu remeselníka, ktorý žil v období budovania pyramíd. Ide o dosiaľ najstaršiu analyzovanú ľudskú DNA z Egypta. Staroveký Egypt patrí spolu s Mezopotámiou k hlavným centrám civilizačného ohniska na rozhraní juhozápadnej Eurázie a severovýchodnej Afriky.… pokračuj
