Strážca lesa

Sojka škriekavá je veľmi známy a populárny vták. Jej typickým prejavom je prenikavé škriekanie, ktorým upozorňuje ostatných obyvateľov lesa na hroziace nebezpečenstvo. Preto sa sojky považujú za akýchsi strážcov lesa.

Sojka sa pomerne hojne vyskytuje takmer na celom našom území. Žije v lesných porastoch listnatých a ihličnatých lesov, v poslednom období aj v intravilánoch obcí, najmä na sídliskách a v parkoch.

Najpestrejší krkavcovitý vták

Sojka škriekavá (Garrulus glandarius) je naším najpestrejšie zafarbeným krkavcovitým vtákom. Dosahuje veľkosť straky, na rozdiel od nej má však kratší chvost. Jej celkové zafarbenie je červenkastosivé, chvost a krídla má čierne. Za letu na nej vyniká biely trtáč a biele zrkadlá na krídlach. Na nich má aj pestré modré, čiernopruhované pierka, ktoré sú jej typickým a charakteristickým znakom. Tieto veľmi pekné pierka poľovníci často používajú aj na ozdobu svojich poľovníckych klobúkov. Na hlave má sojka predĺžené perie, ktoré pri vztýčení vytvára chochol.

Spoločenský život

Sojka obýva najmä listnaté, zmiešané a ihličnaté lesy. V posledných rokoch preniká aj do kultúrnej krajiny a čoraz častejšie ju môžeme vidieť aj v remízkach, parkoch, ovocných sadoch, na sídliskách alebo v záhradách, kde niekedy aj hniezdi.
Sojky sú najnápadnejšie v jesenných, zimných a skorých jarných mesiacoch, keď žijú spoločenským životom. Najmä v zimných mesiacoch sa často vo väčších počtoch sústreďujú okolo krmovísk zveri, kde s obľubou požierajú jadrové krmivo, najmä kukuricu a obilniny. V zimných mesiacoch sa veľmi rady priživia aj na mäsitej potrave, a preto ich často môžeme vidieť v spoločnosti dravých a krkavcovitých vtákov pri konzumácii rôznych uhynutých živočíchov.
Skoro na jar sa zoskupenia sojok postupne rozpadajú a vtáky začnú vytvárať páry. V tomto období samec prednáša tichý spev, v ktorom je zahrnuté množstvo motívov zo spevu iných vtákov. Zaujímavé je pozorovať ich svadobný rituál. Samec si nahovára partnerku tým, že ju kŕmi. Pri tomto rituáli samica chveje krídlami a dožaduje sa kŕmenia od samca, akoby bola mláďa.
V priebehu apríla začínajú sojky hniezdiť. Hniezdo stavajú obaja partneri v korunách stromov, najčastejšie na okrajoch lesov alebo popri lesných cestách. Základným materiálom sú nalámané vetvičky zo stromov, výstelku tvorí jemný rastlinný materiál. Samička znáša štyri až sedem vajec a v sedení na nich sa striedajú obaja rodičia približne 16 až 17 dní. Počas hniezdenia žijú sojky veľmi utajene a ticho. Ich typický škriekavý hlas môžeme vtedy počuť naozaj len veľmi zriedkavo. Vyliahnuté mláďatá kŕmia obaja rodičia.

Postrach spevavcov

V tomto období napáchajú sojky najviac škôd na spevavom vtáctve. S obľubou plienia vtáčie hniezda s vajíčkami alebo vyliahnutými mláďatami. Dokonca vedia uloviť aj práve vyletené mláďa, čo som pozoroval viackrát pri fotografovaní vtákov. Videl som, ako sojka ulovila čerstvo vyletené mláďa glezga, zrazila ho z konára na zem a rozďobala ho doslova na kašu. Potom ho zobrala do zobáka a prenasledovaná rozhnevaným kŕdľom spevavcov s ním odletela do hniezda nakŕmiť mladé.
Inokedy som zasa pozoroval, ako sojka vytiahla z hniezda drozda čierneho už takmer operené mláďa a odletela s ním preč. V dobe hniezdenia ju preto drobné spevavé vtáky nemajú rady a vždy ju prenasledujú, keď sa objaví v blízkosti ich hniezd.
Sojky kŕmia svoje mláďatá asi tri týždne. Ich potrava je veľmi rozmanitá. Okrem mláďat drobných spevavcov je to najmä hmyz, ale aj jašterice, žaby alebo hraboše. Kým sú mláďatá sojky v hniezde, správajú sa ticho a utajene. Po vyletení sa však ozývajú prenikavým škriekaním a ešte určitý čas sa dožadujú kŕmenia od svojich rodičov.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 12/2021. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Text a foto Ing. Ľubor Čačko

Komentáre