Dlhé hodiny práce si vyberajú daň. Dlhý pracovný čas výrazne zhoršuje zdravie a vedie k menšej produktivite, vyšším nákladom na zdravotné poistenie a výdavkom na fluktuáciu zamestnancov. Od pandémie kovidu-19 začali mnohé spoločnosti prehodnocovať spôsob vykonávania práce. Jedným z príkladov je nárast počtu zamestnancov pracujúcich z domu. Ďalším je silnejúce hnutie za skrátenie pracovného týždňa na celom svete.
Výskumníci z Boston College otestovali štvordňový pracovný týždeň. V rámci pokusu sa skrátil pracovný čas 2 896 pracovníkom zo 141 organizácií v Austrálii, Kanade, Írsku, na Novom Zélande, vo Veľkej Británii a v USA (niektorým o deň, iným o 1 až 7 hodín).
Zamestnanci boli podrobení prieskumu na začiatku pokusu a po šiestich mesiacoch. Zmena preukázateľne priniesla zlepšenie duševného zdravia aj pracovných schopností, lepší spánok a menšiu únavu. Podnikové prieskumy ukázali aj zníženie faktoru vyhorenia a zvýšenie spokojnosti s prácou. Zlepšilo sa aj hodnotenie fyzického zdravia, čo bolo zrejme spôsobené lepším spánkom a väčším množstvom času na fyzické aktivity. Zlepšenie sa pritom zvyšovalo s narastajúcim skrátením pracovného času. Vedecké poznatky budú podkladom pre podporu lepšej organizácie platenej práce a pohody pracovníkov. Táto úloha sa stáva čoraz dôležitejšou s rozvojom nových digitálnych technológií, automatizácie a umelej inteligencie, tvrdia autori štúdie.
Zo stránky Phys.org spracovala Barbora Prikrylová
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa