Surfujúce včely

Foto Pixabay

Okrem opeľovania kvetov má včela medonosná (Apis mellifera) za úlohu aj vyhľadávanie vody na ochladenie úľa. Keď však padne do vody, má asi päť minút na to, aby sa zachránila. Včely majú spôsob, ako sa zachrániť, tvrdí biomechanik Chris Roh z Kalifornskej technickej univerzity v Pasadene. Spolu s kolegom Mortezom Gharibom z Katedry letectva a kozmonautiky totiž skúmali 33 včiel, aby zistili, čo sa stane, keď sa včela ocitne na vodnej hladine laboratórnej misky. Pohybovanie krídlami včiel podrobne zaznamenávali videokamery so snímačom spomaleného pohybu. Vedci položili včely na pokojnú hladinu. Filtrované svetlo smerovalo priamo na ne, aby sa na spodnej časti misky vytvorili tiene. Vlhké včelie krídla strácajú vo vode aerodynamické schopnosti. No včely namiesto toho, aby krídlami jednoducho, no najmä zbytočne mávali, natočia ich pod 30-stupňovým uhlom, a tak sa spodná časť krídel maximálne dotýka vody, zatiaľ čo pri ich zdvíhaní sú krídla minimálne zmáčané – a krídla vytvárajú hydrodynamický ťah. Pohybom krídel vygenerovaný tvar vlny je symetrický zľava doprava. Vo vode pri zadnej časti včely sa generuje silná vlna s veľkou amplitúdou s interferenčným vzorom, zatiaľ čo na povrchu pred včelou veľká vlna a interferencia chýbajú. Táto asymetria poháňa včely vpred, takže za sekundu sa dokážu posunúť o tri dĺžky svojho tela. Včela vlastne po vodnej hladine surfuje, hovorí Ch. Roh, no dodáva: Pohyb krídlami vo vode spotrebúva veľké množstvo energie, takže asi po piatich minútach sa príslušné svaly unavia a včela sa utopí.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 1/2019. Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Komentáre