Súťaž

SÚŤAŽ SKONČILA.


Vojtech Zamarovský: Dejiny písané Rímom

Legendy, fakty a dejiny (úryvok)56- citanie titulka (1)

Položili ste si niekedy nad učebnicou dejepisu otázku, odkiaľ vlastne vieme, čo sa v nej píše?
Čítame napríklad v prehľade rímskych dejín, že dátum založenia Ríma je nepodložený, že dátum vyhnania kráľov je pravdepodobný, že dátum Caesarovho zavraždenia je istý na rok, mesiac a deň (15. 3. 44 pred n. l.). Čítame na tabuľke pred ôsmimi stĺpmi pod Kapitolom, že sú to pozostatky Saturnovho chrámu, v ktorom bývala pokladnica starého Ríma, a pred oblúkom s nápisom pápeža Pia VII., že je to víťazný oblúk cisára Tita, postavený na pamiatku dobytia Jeruzalema roku 70. Čítame v múzeu v Termách, že toto je Venuša Kyrénska, rímska kópia gréckej sochy z 3. storočia pred n. l., a tamto zasa Juno Ludovisi, o ktorej však v katalógu stojí, že v skutočnosti to nie je hlava bohyne Junony, ako sme sa vyše sto rokov domnievali, ale portrétna socha cisárovnej Antonie v podobe bohyne. Odkiaľ tieto bezpečné poznatky, odkiaľ pochybnosti, odkiaľ zmenené názory?
Výsledky, ku ktorým bádatelia dospievajú, sú niekedy priam vzrušujúce. Cicero napríklad poznamenal, že do Kapitolskej vlčice (ktorá sa vtedy tak ešte nevolala) udrel roku 65 pred n. l. blesk. Moderný výskum ukázal, že je to pravda a že teda ide o tú istú prastarú sochu. Podľa rímskych historikov sa plavili cisárske lode kanálom medzi Nílom a Červeným morom až k brehom Indie (či dokonca Indočíny). Pripadalo to neuveriteľné, ale archeológovia pozostatky tohto kanála v 19. storočí našli. O rímskej východnej ceste v Sýrii sme mali z antiky dosť správ, nikto však presne nevedel, kade viedla. Objavil ju až letecký prieskum roku 1930 – na fotografii z výšky dvoch kilometrov sa dá lepšie rozoznať než moderná cesta v jej blízkosti. Chýba nám dosiaľ príklad z našej vlasti, ako všetko so všetkým súvisí aj pri historickom výskume? Hľa, aspoň jeden. Týka sa to rovnako rímskych dejín, ako predslovanských dejín územia našej republiky a predarabských dejín severnej Afriky.

Archeologické vykopávky v Pompejach
Archeologické vykopávky v Pompejach

Na hradnej skale v Trenčíne je dávno známy rímsky nápis z rokov 179 – 180, ktorý dal vytesať veliteľ pomocnej légie z Aquinca, dnešnej Budapešti. Jeho značne poškodené meno prečítal Mommsen ako Constans a veda to uznala. Roku 1956 objavili však v alžírskom meste Zane, rímskej Diane Veteranorum, nápis na podstavci sochy tamojšieho rímskeho miestodržiteľa, kde sa opisovala celá jeho vojenská a politická kariéra. Ukázalo sa, že v rokoch 179 – 180 bol veliteľom rímskej posádky v dnešnom Trenčíne a že sa volal Marcus Valerius Maximianus. Nápis z Afriky umožnil nielen opraviť Mommsenovo čítanie nápisu na Slovensku, ale znova potvrdil, že Trenčín sa za rímskych čias volal Laugaritio a pod gréckym názvom Leukaristos ho už v 2. storočí nášho letopočtu zakreslil na mapu alexandrijský astronóm a geograf Klaudios Ptolemaios.
Rimania patria medzi najpreskúmanejšie….

Saturnov chrám na rímskom fóre
Saturnov chrám na rímskom fóre

Pokračovanie článku si môžete prečítať v májovom čísle časopisu QUARK.
Quark si môžete aj predplatiť tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk

Revidované vydanie vyšlo vo vydavateľstve Perfekt v roku 2016.

 


SÚŤAŽ

Ak nám do 31. mája 2016 napíšete správnu odpoveď na otázku:

Aké ďalšie dve popularizačné publikácie Vojtecha Zamarovského poznáte?

zaradíme vás do žrebovania o päť kníh z vydavateľstva Perfekt.
Svoje odpovede posielajte na adresu: odpovednik@quark.sk alebo Quark, Staré grunty 52, 842 44 Bratislava 4.

Komentáre