Tajomné a nenápadné chriaštele

Hlavnou potravou chriašteľov je hmyz a drobné vodné živočíchy, ktoré hľadajú v bahnistom dne plytkých vôd.

Medzi obyvateľmi vodných plôch a priľahlých brehov nájdeme aj niektoré nenápadné druhy vodných vtákov, ktorých prítomnosť nám prezradí len ich hlasový prejav. Do tejto skupiny patria aj chriaštele.

Močiare, rybníky a iné vodné plochy sú veľmi zaujímavým biotopom výskytu viacerých druhov rastlín a živočíchov. Kým mnohé druhy sú nápadné a pozorovať ich môžeme aj počas dňa, o existencii niektorých druhov nemusíme ani vedieť, pretože žijú veľmi skrytým spôsobom života. Medzi tých najnápadnejších obyvateľov patria najmä vodné vtáky, ktorých druhová skladba býva zvyčajne veľmi pestrá. Najčastejšie sa tu môžeme stretnúť s kačicami, lyskami, potápkami, volavkami a inými druhmi najrôznejších vtákov.

Chriaštele majú veľmi nenápadné a skryté hniezda v najhustejších porastoch vodných rastlín.

Život v úzadí

Chriaštele (Ralliformes) sú veľmi zaujímavé vtáky. Najčastejšie sa zdržiavajú na okrajoch hustých porastov pobrežnej vegetácie v plytkých vodách rybníkov, kde prebieha takmer celý ich život. Na voľnú vodnú hladinu vychádzajú len veľmi zriedkavo, ak sú však prinútené, preletia ju nízkym letom alebo rýchlo prebehnú do najbližšieho úkrytu vodných rastlín. Na život v hustom tŕstí sú chriaštele dokonale prispôsobené. Majú silné nohy s dlhými prstami, ktoré im umožňujú chôdzu po plávajúcich rastlinách, a sploštené telo, ktorým sa prederú aj cez tie najužšie medzery. Chriaštele hniezdia zvyčajne raz ročne. Ich hniezdo je dokonale zamaskované vo vegetácii. Živia sa najmä drobným hmyzom, slimákmi, pavúkmi alebo červami, väčšie druhy aj drobnými rybkami a žubrienkami. Všetky druhy našich chriašteľov sú sťahovavé. Z našej prírody zvyčajne odlietajú v septembri a vracajú sa v marci alebo v apríli.

Chriašteľ vodný, foto wikimédia/ Marek Szczepanek

Vtáka poznáš po hlase

Na našom území sa vyskytuje päť druhov chriašteľov. Najčastejšie sa môžeme stretnúť s chriašteľom vodným a chriašteľom poľným, ostatné tri druhy (chriašteľ bodkovaný, chriašteľ malý a chriašteľ najmenší) sú u nás veľmi vzácne. Aj keď sú chriaštele nenápadné vtáky, majú paradoxne veľmi nápadný hlasový prejav. Hlas chriašteľov môžeme najčastejšie počuť v podvečer a v noci, niekedy, najmä v období párenia, aj počas dňa. Hlas niektorých druhov je natoľko bizarný, že nezasvätený poslucháč často nemá ani potuchy, že počuje vtáka. Napríklad chriašteľ vodný sa ozýva hlasom, ktorý nápadne pripomína kvikot malého prasiatka, ozýva sa však aj zvláštnymi, ťažko identifikovateľnými piskľavými a bučivými zvukmi, ktoré by málokto pripísal vtákovi. Chriašteľ poľný zasa svojím chrapľavým hlasom pripomína zvuk hrebeňa prechádzajúceho po tvrdom predmete (najčastejšie sa pri napodobňovaní tohto zvuku používa zápalková škatuľka, ktorou sa prechádza po hrebeni). Hlas chriašteľa bodkovaného sa veľmi podobá na švihanie prúta, hlas chriašteľa malého na kotkodákanie sliepky a hlas chriašteľa najmenšieho na cvrčanie zelenej kobylky.

Chriašteľ vodný (Rallus aquaticus)

Chriašteľ poľný

Patrí medzi naše najviac zastúpené chriaštele. Je to čiastočne sťahovavý druh vtáka, pretože v čase miernych zím môže u nás aj prezimovať. Hniezdi na okrajoch rybníkov a iných vodných plôch v hustých porastoch vodných rastlín. Hniezdo si stavia nízko nad vodou. Veľmi dômyselne ho maskuje, preto je mimoriadne ťažko nájsť ho. Vo vhodných biotopoch sa vyskytuje takmer na celom území Slovenska. Na jednom rybníku sa však vyskytujú maximálne jeden alebo dva páry. Hniezdi od mája do júna. Samec a samica sa na hniezde pravidelne striedajú. Zahrievanie znášky, ktorá obsahuje 4 až 6 vajec, trvá približne 21 dní. Vyliahnuté mláďatá hneď po oschnutí opúšťajú hniezdo a nasledujú samicu, ktorá ich určitý čas kŕmi, neskôr si potravu hľadajú samy. Mláďatá pohlavne dospievajú až v nasledujúcom roku.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 9/2017.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Text a foto Ing. Ľubor Čačko