1. Úplné zatmenia Slnka patria medzi úkazy, ktorým ľudia venovali veľkú pozornosť už v predhistorických dobách. Z ktorého roku pochádzajú jeho prvé nesporné čínske pozorovania?
a) 3000 pred n. l.
b) 2461 pred n. l.
c) 1216 pred n. l.
d) 976 pred n. l.
b) 2461 pred n. l.
c) 1216 pred n. l.
d) 976 pred n. l.
2. Najstarší záznam o existencii nejakého súhvezdia pochádza z obdobia okolo 3000 rokov pred n. l. V tej dobe sa vstupom Slnka do neho začínala jar. O ktoré súhvezdie išlo?
a) Perzeus
b) Býk
c) Váhy
d) Vodnár
b) Býk
c) Váhy
d) Vodnár
3. Už približne 4000 rokov pred n. l. Egypťania vedeli, že každoročne sa tesne pred záplavami Nílu ukáže na rannej oblohe po asi 70-dňovom období neviditeľnosti istá hviezda. O ktorú išlo?
a) Altair
b) Deneb
c) Capella
d) Sírius
b) Deneb
c) Capella
d) Sírius
4. Kto úspešne predpovedal zatmenie Slnka na 28. mája 585 pred n. l.?
a) Táles z Milétu
b) Anaximandros
c) Anaxagoras
d) Demokritos z Abdér
b) Anaximandros
c) Anaxagoras
d) Demokritos z Abdér
5. Aristarchos zo Samu (310 – 230 pred n. l.) bol jedným z najvýznamnejších astronómov antického sveta. Ako prvý vyslovil teóriu o
a) heliocentrickom svetovom systéme
b) epicykloch
c) geocentrickom svetovom systéme
d) astrolábe
b) epicykloch
c) geocentrickom svetovom systéme
d) astrolábe
6. Ktorý neúnavný a presný alexandrijský pozorovateľ vesmíru známy tým, že na určenie jasnosti hviezd zaviedol stupnicu hviezdnych veľkostí používanú doteraz, sa prezýva otec astronómie?
a) Klaudios Ptolemaios
b) Eudoxos z Knidu
c) Hipparchos z Nikaie
d) Eratostenes z Kyrény
b) Eudoxos z Knidu
c) Hipparchos z Nikaie
d) Eratostenes z Kyrény
7. Svetelný rok je jednotka vzdialenosti vo vesmíre. Je to:
a) 149 597 892 km
b) 9,461 × 1015 m
c) 384 400 km
d) 12 756 km
b) 9,461 × 1015 m
c) 384 400 km
d) 12 756 km
8. Ako dlho letí svetlo zo Slnka na Zem?
a) 1,28 sekundy
b) 326 sekúnd
c) 4,32 minúty
d) 8,32 minúty
b) 326 sekúnd
c) 4,32 minúty
d) 8,32 minúty
9. Aký je približný vek nášho Slnka?
a) 1,2 miliardy rokov
b) 4,6 miliardy rokov
c) 9,8 miliardy rokov
d) 12,7 miliardy rokov
b) 4,6 miliardy rokov
c) 9,8 miliardy rokov
d) 12,7 miliardy rokov
10. Stredná vzdialenosť Zeme od Slnka je
a) 10 miliónov km
b) 150 miliónov km
c) 300 miliónov km
d) 350 miliónov km
b) 150 miliónov km
c) 300 miliónov km
d) 350 miliónov km
11. Polomer nášho Mesiaca je
a) 1 738 km
b) 2 100 km
c) 2 720 km
d) 3 524 km
b) 2 100 km
c) 2 720 km
d) 3 524 km
12. Aká je priemerná vzdialenosť Zem – Mesiac?
a) 384 400 km
b) 236 200 km
c) 752 600 km
d) 974 300 km
b) 236 200 km
c) 752 600 km
d) 974 300 km
13. Stredný polomer Zeme je
a) 5 238 km
b) 6 378 km
c) 9 543 km
d) 12 756 km
b) 6 378 km
c) 9 543 km
d) 12 756 km
14. Starogrécky výraz planetai znamená tulák. V staroveku poznali ľudia päť bludných hviezd: Merkur, Venuša, Mars, Jupiter, Saturn. Kto a kedy objavil planétu Urán?
a) J. Galle; 1846
b) C. Tombaugh; 1930
c) W. Herschel; 1781
d) E. Bode; 1824
b) C. Tombaugh; 1930
c) W. Herschel; 1781
d) E. Bode; 1824
15. Našou najbližšou hviezdou je Slnko, obrovská rotujúca plynová guľa. Najnižšia vrstva slnečnej atmosféry s hrúbkou asi 200 – 300 km sa nazýva
a) fotosféra
b) chromosféra
c) koróna
d) slnečný vietor
b) chromosféra
c) koróna
d) slnečný vietor
16. Prvá v roku 1801 objavená a najväčšia planétka sa volá Ceres. Jej priemer je
a) 150 km
b) 260 km
c) 950 km
d) 3 500 km
b) 260 km
c) 950 km
d) 3 500 km
17. V akom súhvezdí je hviezda Rigel?
a) Lev
b) Pegas
c) Povozník
d) Orión
b) Pegas
c) Povozník
d) Orión
18. Mikuláš Konkoly-Thege zriadil prvú hvezdáreň na území Slovenska v Starej Ďale (teraz Hurbanovo) v roku
a) 1854
b) 1871
c) 1882
d) 1890
b) 1871
c) 1882
d) 1890
19. Koľko hviezd je možno vidieť za ideálnych podmienok voľným okom na celej oblohe?
a) 500 až 1 000
b) 2 000 až 4 000
c) 6 000 až 8 000
d) 9 000 až 10 000
b) 2 000 až 4 000
c) 6 000 až 8 000
d) 9 000 až 10 000
20. Prvou umelou družicou Zeme bol Sputnik 1. V ktorom roku ho vypustili na obežnú dráhu?
a) 1956
b) 1957
c) 1958
d) 1959
b) 1957
c) 1958
d) 1959
Správne odpovede
1c, 2b, 3d, 4a, 5a, 6c, 7b, 8d, 9b, 10b, 11a, 12a, 13b, 14c, 15a, 16c, 17d, 18b, 19d, 20c
Test pripravil Dušan Jedinák, foto NASA/JPL-Caltech/GSFC
Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 07/2009. Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
