Umelé, ale živé

Násypy z materiálu vyťaženého pri bagrovaní pôvodne nevznikali ako prírodné rezervácie. Príroda ich však rýchlo kolonizovala a podnietila výstavbu umelých ostrovov, na ktorých môžu odpočívať, hľadať potravu alebo hniezdiť vodné a brodivé druhy vtáctva. V súčasnosti sú rozšírené po celom svete vrátane Slovenska.

Ako hovorí filmová sentencia, život si nájde cestu. Aj tam, kde sa mu ponúka len malá náhrada za nenávratne zničené biotopy. Hoci autentickú prírodu nikdy celkom nenahradia, vtáčie ostrovy sú dokladom, že ak sa chce, hospodárske záujmy môžu s prírodou aspoň do určitej miery koexistovať.

Ostrovy v Gabčíkove

Na mieste vodného diela Gabčíkovo poniže Bratislavy sa pôvodne rozprestierala spleť ramien, ostrovov a divokých lužných lesov, ktorá tvorila súčasť vnútrozemskej delty Dunaja. Jednoliata vodná plocha zdrže Hrušov priťahuje pozornosť vtáctva, to však potrebuje nielen vodu samotnú, ale najmä ostrovčeky, plochy s tŕstím, porasty vŕb pri brehoch či plytčiny s naneseným drevom. Malý ostrov s plochou 6,86 ha pre vodné vtáctvo vybudovali ako čiastočnú náhradu za zničené územie lužných lesov ešte pred napustením Hrušovskej zdrže v roku 1992. V súčasnosti je najvýznamnejším hniezdiskom čajky čiernohlavej (Larus melanocephalus) na Slovensku a slúži ako zimovisko pre tisíce jedincov rôznych druhov.

Na jar tohto roku sa však začal spod hladiny na inom mieste zdrže vynárať prvý zo sústavy umelých ostrovov, ktoré vznikajú v rámci projektu DAREM (Danube rehabilitations measures – opatrenia na rehabilitáciu Dunaja). Ostrov č. 18 (čísla neoznačujú počet ani poradie ostrovov a zahŕňajú aj iné objekty, napr. č. 3 je podvodná hrádzka) bude väčší ako doterajší Vtáčí ostrov: po dokončení bude merať približne 13,26 ha. Skutočnosť, že na jeho vzniku sa podieľa Slovenská ornitologická spoločnosť (SOS)/BirdLife Slovensko, prezrádza, že má význam pre vodohospodárstvo i ekológiu.

Vodná stavba

Primárnym cieľom projektu DAREM je zlepšiť plavebné podmienky na Dunaji. Nielen v zdrži, kde hromadiace sa sedimenty (podľa odhadov tam každoročne pribudne 300- až 500-tisíc m³ usadenín) ohrozujú plavebnú dráhu, ale napríklad aj v neďalekých bratislavských prístavoch. Vyčistenie koryta môže tiež zvýšiť infiltráciu cez dno rieky a výdatnosť miestnych vodných zdrojov. Ďalším výsledkom môže byť práve vznik biotopov pre rôzne druhy živočíchov a zvýšenie biodiverzity územia.

Milióny kubíkov materiálu nestačí len sacími bagrami vyloviť; treba ich aj niekde uložiť. Umelé ostrovy umiestnené tak, aby nebránili plavbe lodí, sú ideálnym riešením. Ako prvé boli vybudované kamenné rebrá so šírkou približne 1,5 m a so sklonmi svahov 1 : 2. Keďže na dne zdrže je tesniaci systém vodného diela vrátane hydroizolačnej fólie, nemohlo sa začať priamo sypaním lomového kameňa, ale najprv sa musel vytvoriť asi meter hrubý štrkový podkladový vankúš. Za kamennými rebrami sa ukladá vybagrovaný materiál z člnov až nad úroveň vodnej hladiny čeľusťovým drapákom na plávajúcej plošine. Na záver materiál pozemná technika (od brehu prejde pomocnou rampou) roztlačí do požadovaného tvaru ostrova.