Niektoré živočíchy, ako sú vtáky, tulene, delfíny či veľryby, mávajú unihemisférický spánok, pri ktorom jedna hemisféra mozgu spí, zatiaľ čo druhá hemisféra zostáva bdieť. Zostať napoly v bdelom stave umožňuje zvieratám doslova držať oko otvorené pred dravcom alebo pomáha migrujúcim vtákom pri nepretržitom lete na konci dní či týždňov. Náš výskum ukázal, že spontánne narušenie dynamickej symetrie oboch mozgových hemisfér je možné aj u ľudí, povedal garant najnovšej štúdie, profesor teoretickej fyziky na Technickej univerzite v Berlíne Eckehard Schöll. Spolu s kolegami publikoval výskum modelov, podľa ktorých v spánku človeka väčšmi funguje koordinácia jednotlivých častí mozgu v rámci jednej hemisféry, menej potom už medzi hemisférami navzájom. V ľudskom mozgu môžu byť stavy spánku a bdenia odlíšené ich rôznymi formami elektrickej aktivity. Keď človek bdie, neuróny v mozgu fungujú asynchrónne, trochu chaoticky, zatiaľ čo neuróny v spiacom mozgu fungujú synchronizovanejšie. Inými slovami – v spánku je aktivita mozgu usporiadanejšia ako v bdelom stave, pričom väzba v rámci každej jednotlivej hemisféry je silnejšia ako väzba medzi dvoma hemisférami. Výsledky výskumu zatiaľ stoja len na sledovaní 90 miest v mozgu 20 ľudí pomocou funkčnej magnetickej rezonancie. V budúcom výskume chceme podrobnejšie preskúmať stav unihemisférického spánku a zistiť, ktoré oblasti mozgových hemisfér sú synchronizované, ktoré nie, či sa dá identifikovať relé v mozgu, ktoré sprostredkúva synchronizáciu medzi rôznymi oblasťami mozgu, poprípade ako súvisí takáto synchronizácia s pamäťou alebo s učením sa či s vnímaním, povedal E. Schöll.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
