Veda sa nepochybne usiluje o poznanie sveta. Pojem poznania však predpokladá, že ak niečo poznáme, tak výrok, ktorý predmet nášho poznania vyjadruje, je pravdivý. Napríklad ak vieme, že atómy uhlíka majú šesť elektrónov, tak výrok Atómy uhlíka majú šesť elektrónov je (resp. musí byť) pravdivý. Poznanie teda predpokladá pravdivosť (toho, čo poznáme) ako svoju nevyhnutnú podmienku. Znamená to teda, že vo vede nie je miesto pre nepravdu?
Samozrejme, nepravda je od nepamäti spojená s vedeckým úsilím o objavovanie základných prvkov a zákonov prírodného i spoločenského sveta, ktorých sme súčasťou. A hoci sa naše poznanie posúva neustále ďalej, dejiny vedy sú plné teórií, ktoré sa ukázali byť nepravdivé.
Nepravdy, ktorými si pomáhame pri budovaní vedeckých teórií a ktoré nám pomáhajú odhaliť a pochopiť komplexné javy, nazývame vo vede idealizácie.
Nie je nepravda ako nepravda
Nepravdivým teóriám vo vede sa teda zrejme nevyhneme. V týchto všetkých prípadoch však ide o situácie, keď bolo naším cieľom nájsť pravdivú teóriu, no tento cieľ sa nenaplnil. Pri testovaní teórie sme totiž narazili na evidenciu, ktorá bola s pravdivosťou danej teórie nezlučiteľná. No aj poznanie o nepravdivosti danej teórie je veľmi cenné. Umožňuje nám odhaliť chyby a vyhnúť sa im.
Možno však prekvapí, že vo vede v istých situáciách vedome prijímame aj nepravdivé informácie (o svete) a na ich základe budujeme naše teórie a teoretické modely. Nejde pritom o šírenie dezinformácií. Niektoré nepravdy sú totiž užitočné – užitočné pre naše poznanie.
Idealizácie v empirických vedách
Nepravdy, ktorými si pomáhame pri budovaní vedeckých teórií a ktoré nám pomáhajú odhaliť a pochopiť komplexné javy, nazývame vo vede idealizácie. Idealizácie sú súčasťou teoretických modelov a niektorých vedeckých teórií, pričom ich cieľom je reprezentácia určitého zamýšľaného javu alebo určitých relevantných aspektov skúmaného cieľového systému.
Nejde však o hocijakú reprezentáciu. Idealizácie totiž do modelu vnášajú zámerne pokrivenú reprezentáciu cieľového systému, ktorá poznanie niektorých vlastností a vzťahov medzi jeho prvkami zjednodušuje. Prípadne prijatie idealizácií zabezpečuje to, že si pri skúmaní cieľového systému všímame tie faktory, ktoré sú pre daný teoretický kontext podstatné.
Mapa ako model dopravy
Základný mechanizmus a užitočnosť idealizácií si môžeme priblížiť na tomto jednoduchom (mimovedeckom) príklade. Mapa linkového vedenia električiek v hlavnom meste SR predstavuje model systému električkovej dopravy v Bratislave. Mapa zachytáva informáciu o tom, ktoré linky električiek premávajú v daných mestských častiach Bratislavy. Zároveň zachytáva aj informáciu o poradí zastávok na jednotlivých tratiach a o uzloch, v ktorých je možné medzi jednotlivými linkami prestúpiť.
Celý článok nájdete v časopise Quark 12/2025.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť saKatedra logiky a metodológie vied
Filozofická fakulta
Univerzita Komenského v Bratislave
Práca na tomto príspevku bola podporená projektom VEGA 1/0557/23.
