V krajine medu

Foto Pixabay

Hoci pôvabná ostrovná republika Malta je piatym najmenším štátom Európy, napriek tomu má veľmi bohatú históriu. Vďaka svojej strategickej polohe v Stredozemnom mori bola Malta vždy stredobodom záujmu.

Pôvod názvu Malta je neistý. Aj keď Slovákom pripomína stavebnú kašovitú zmes z piesku, vápna, cementu a vody, v skutočnosti znie názov tohto súostrovia sladko. Gréci ho totiž nazývali Melité, čo znamená med alebo sladký ako med, a to kvôli jedinečnej produkcii medu na Malte – na ostrove totiž žije endemický druh včely Apis mellifera Ruttner. Ani fenický názov Maleth však nie je ďaleko od pravdy – zachytáva totiž jednu z hlavných čŕt súostrovia, pretože v preklade znamená prístav. A boli to práve staroveké prístavy na Malte, ktoré poskytovali ochranu lodiam pred búrkami, no na druhej strane možno Maleth interpretovať ako poukaz na množstvo maltských zálivov a zátok vhodných na kotvenie.

Socha zakladateľa mesta, veľmajstra rytierskeho Rádu svätého Jána Jeruzalemského Jeana de Valette

Skalnaté súostrovie

Hoci maltské súostrovie obklopené vodami Stredozemného mora leží medzi Európou a Afrikou, od najbližšej pevniny je predsa len ďaleko. Od talianskej Sicílie je vzdialené asi 80 kilometrov a od brehov Afriky ho delí viac ako 280 kilometrov. Zo všetkých ostrovov sú však obývané len tri. Najväčší z nich je Malta, potom nasledujú Gozo a Comino. Zostávajúce ostrovy sú veľmi malé, nevhodné na život ľudí, a preto sú neosídlené. Rozmery Malty, ako samostatného štátu, sú nepatrné. Keď to premietneme do geometrickej roviny, tak dĺžka ostrova je necelých 30 kilometrov a jeho šírka len asi 15 kilometrov. V minulosti bola Malta permanentne terčom rôznych dobyvateľských nájazdov a v podstate žila vždy pod cudzou nadvládou. Raz to boli Feničania, inokedy Normani, potom Gréci, Kartáginci, Rimania, Arabi aj Francúzi. Poslednou koloniálnou mocnosťou ktorá vládla Malte, bola Veľká Británia. Z jej vplyvu sa Malťania dostali v roku 1964 a stali sa slobodní a nezávislí. Konečne mohli voľne rozvíjať a budovať svoju republiku.

Kamenné hlavné mesto

Pozlátený interiér Katedrály svätého Jána Krstiteľa vo Vallette.

Hlavným mestom Malty je Valletta. Po cyperskej Nikózii je Valletta druhé najjužnejšie hlavné mesto Európy a zároveň je to najmenšie hlavné mesto spomedzi hlavných miest štátov Európskej únie, ktorej je Malta členom. Valletta zaberá plochu necelý štvorcový kilometer a žije tu asi 7 500 stálych obyvateľov. Tí sa však úplne strácajú medzi tisíckami turistov, ktorí tam denne prichádzajú. Valletta je doslova kamenné mesto s minimom parkov, záhrad, stromov a zelene vôbec. Na skalnatom podklade sú postavené kamenné domy a celé mesto je obkolesené masívnymi kamennými múrmi, hradbami, opevneniami a pevnosťami. Za svoj vznik vďačí Valletta maltézskym rytierom Rádu svätého Jána Jeruzalemského, ktorí v roku 1530 odišli z gréckeho ostrova Rodos a usadili sa na Malte. Postupne si získali rešpekt a úctu. Vedeli vládnuť pevnou rukou a spoľahlivo bránili ostrov pred všetkými dobyvateľmi. Najväčšiu slávu dosiahli v roku 1565, keď zachránili ostrov pred veľkou inváziou Turkov. V roku 1566 položil základný kameň budúceho hlavného mesta Jean de Valette (1495 – 1568), veľmajster rytierskeho Rádu svätého Jána Jeruzalemského. Z úcty k nemu a k jeho hrdinským činom bolo mesto po ňom aj pomenované. Dovtedajšie hlavné mesto bolo Mdina. Slávna éra hrdinstva a neporaziteľnosti maltézskych rytierov trvala 268 rokov a skončila sa až v roku 1798, keď Maltu dobyli a obsadili francúzske vojská Napoleona Bonaparta. Rytieri boli nútení z ostrova odísť a usadili sa v Ríme.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 11/2020. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Text a foto Mgr. Peter Poliak

Komentáre