Veda ako detektívka

Prípad vyzeral jasne – vražda zo žiarlivosti. Potom sa však začal zamotávať: odhalili sa zmluvy, ktoré poľovníkova manželka podpísala pred pár týždňami, a zrazu to vyzeralo viac na mafiánsku popravu. Až príchod geniálneho detektíva postupne prípad rozmotával a výpoveď nečakaného svedka ukázala, že išlo o… doplňte si zápletku svojej obľúbenej detektívky.

Keď sa učíme o výsledkoch vedy, často je to až s veľkým časovým odstupom. Napríklad medzi objavom fotosyntézy a tým, ako ste sa o nej učili, prešli storočia. Učiť sa o vede takto, je ako prečítať si iba zhrnutie detektívky: Detektív si všimol stopy koňa, a to usvedčilo miestneho mäsiara. Takto však vyzerá veda až z odstupu: Fotosyntéza je proces, pri ktorom rastliny vyrábajú cukry pomocou svetla, vody a oxidu uhličitého. Objavovanie fotosyntézy však bol divoký proces, ktorý zahŕňal pokusy s vŕbami v kvetináčoch, myšami v sklených nádobách a hlavne množstvo slepých uličiek – vyšetrovacích hypotéz –, ktoré sa postupne podarilo vylúčiť.

Dá sa pochopiť, že sa v škole zväčša učí len ten výsledok – ak pre nič iné, tak aspoň z časových dôvodov. Aspoň párkrát by sa však malo ukázať, že veda je proces. Prečo? Lebo keď potom ľudia sledujú vedu za pochodu a dovtedy boli zvyknutí iba na sadu nemenných poučiek, sú zmätení. Príkladom je pandémia. Najprv sme si mysleli, že rúška neposkytujú ochranu, lebo vírus je menší než medzery medzi vláknami. Potom sa zistilo, že sa typicky nachádza v pomerne veľkých kvapôčkach. A postupne sa zisťovalo, v akých situáciách rúška poskytujú dobrú ochranu, kedy chránia mňa, kedy ostatných a pod. Podobne sa vyvíjalo aj poznanie o vakcínach – najprv sme si budovali očakávania na základe podobných vakcín pri príbuzných vírusoch, postupne sme zbierali dáta a spresňovali naše poznanie.

Veda nie je: Je to takto. Veda je: Pri informáciách, ktoré máme k dispozícii v súčasnosti, je najlepším vysvetlením toto a toto. Keď prídu nové informácie, môžeme to zmeniť. Na začiatku, keď je dát málo, sa vysvetlenia a odporúčania môžu meniť často. Chvíľu trvá, kým sa to utrasie, a keď sa to utrasie, potrvá, kým budeme nútení to zmeniť – musí nastať naozaj nečakaný nový objav či zistenie. Keď teda ľudia mierne znepokojene sledovali, ako sa naše predstavy a modely menia, nebola to chyba vedy. Takto presne veda za pochodu vyzerá – ako detektívka v strede deja. Netreba sa toho báť, práve táto schopnosť vyvíjať sa z nej robí to, čím je.

Autor článku: SAMUEL KOVÁČIK
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave
Viac podobných článkov nájdete na stránke vedator.space. Vedátora môžete sledovať aj prostredníctvom bezplatnej mobilnej aplikácie.