Mať záhradu v Černobyle znie ako sci-fi, no slovenskí vedci napriek tomu „žnú“ už ôsmu generáciu úrody. Skúmajú na nich, ako sa rastliny adaptujú na radiáciu.
Vedecký tím okolo Mgr. Martina Hajducha, DrSc. z Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín SAV dostáva vzorky z černobyľských políčok od začiatku výskumného projektu v roku 2007. Vedci vtedy v spolupráci s ukrajinskými kolegami vysadili sóju a ľan, aby sledovali, ako sa rastliny na molekulárnej úrovni dokážu adaptovať na prostredie zamorené rádioaktívnymi prvkami.
„Tento projekt stále beží, okrem sóje a ľanu, ktoré sa posadili na začiatku, máme vysiatu aj kukuricu, jačmeň a repku olejnú. Momentálne máme v mrazáku vzorky z ôsmej generácie,“ hovorí členka výskumného tímu Mgr. Daša Gábrišová, PhD. Vedkyňa momentálne začína skúmať šiestu generáciu černobyľských rastlín novou technológiou – hmotnostnou spektometriou.
Keďže ide o rastliny z kontaminovanej oblasti, nemôžu Černobyľ opustiť. „Naši ukrajinskí kolegovia sa o tieto políčka starajú a musia nám proteíny, s ktorými pracujeme, zo semien izolovať. Až potom sa môžu poslať na Slovensko,“ vysvetľuje vedkyňa, ktorá napriek svojmu výskumu v zamorenej oblasti ešte nebola.
Výskum slovenských vedcov mapuje vplyv radiácie na úroveň proteínov pomocou rôznych druhov experimentov. „Kolega robí experimenty na šiestej generácii. Semená z rastlín, ktoré rástli predtým na kontaminovaných pôdach, sa teraz presádzajú naspäť do nekontaminovanej pôdy, pričom bude sledovať zmeny,“ hovorí Daša Gabrišová. Iný experiment odhalil, že semená druhej generácie rastlín majú viac oleja, ako je bežné.
Vedci doposiaľ skúmali, či sú proteíny vo vzorkách prítomné a v akom množstve, no Daša Gabrišová začína skúmať aj ich posttranslačné modifikácie pomocou hmotnostnej spektometrie. „Vďaka nim budeme vedieť, či sú proteíny vo vzorkách aj aktivované a do akých procesov sú zapojené. V nekontaminovaných vzorkách je proteín síce prítomný, ale je neaktivovaný. Ak je to v kontaminovaných naopak, môžete povedať, že aktivácia proteínu je jeden z mechanizmov, ktorým sa rastlina dokáže ubrániť alebo reaguje na zvýšenú rádioaktivitu,“ vysvetľuje vedkyňa, ktorá dúfa, že jej výskum pomôže vysvetliť fungovanie mechanizmov v kontaminovaných rastlinách.
Najmenej rádioaktivity je podľa Daši Gabrišovej v semenách, lebo rastliny sa primárne snažia ochrániť svoje „potomstvo“, naopak, najviac sa jej usádza v koreňoch, ktoré sú priamo v pôde. Rastlina sa teda z generácie na generáciu od rádioaktivity „čistí“, čo by sa mohlo dať v budúcnosti využiť. „Teoreticky by bolo možné využiť zamorené územia na pestovanie plodín, z ktorých viete získať technický olej na biopalivá,“ hovorí biologička, no dodáva, že zatiaľ ide o mladý a svetovo unikátny výskum, pri ktorom sa ťažko odhaduje, či sa pôda bude dať niekedy využiť na pestovanie technických plodín. Na novom výskume spolupracujú aj Virologický ústav BMC, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre a Chemický ústav SAV, ktorí budú zdieľať svoje prístrojové vybavenie.
Ilustračné foto Pixabay