Veľdielo v ústí Perlovej rieky

Čína sa môže pochváliť ďalším technickým unikátom. Najdlhší most sveta cez more spája Hongkong, Macao a čínske mesto Ču-chaj. Dopravu na moste dlhom 55 kilometrov, ktorý je súčasťou vznikajúceho gigantického mesta, otvorili v októbri tohto roku.

Stavba mosta sa začala pred deviatimi rokmi, vyšla na 20 miliárd dolárov a na jeho výstavbu sa použilo päťkrát viac ocele ako na stavbu mosta Golden Gate Bridge v San Franciscu. Na jeho slávnostnom otvorení sa zúčastnil čínsky prezident Si Ťin-pching spoločne s najvyššími predstaviteľmi Hongkongu a Macaa. Pôvodné plány rátali s otvorením mosta už v roku 2016, stavbu však zbrzdili protesty ochrancov prírody, vyšetrovanie korupcie aj prekročenie rozpočtu.

Spojenie pre 68 miliónov

Most je kľúčovou stavbou zabezpečujúcou tesnejšie prepojenie pre viac ako jedenásť miest v delte Perlovej rieky, ktorá pokrýva 56 000 štvorcových kilometrov a je domovom 68 miliónov ľudí. Most dostal medzinárodnú skratku HKZM (podľa anglických názvov najväčších miest, ktoré spája – Hongkong, Zhuhai, Macau) a je takmer 3,5-krát dlhší než doteraz najdlhší morský most na svete – Öresundský most spájajúci Dánsko so Švédskom. Vďaka mostu sa skráti čas cesty medzi spomínanými mestami z troch hodín na 30 minút, čo uľahčí pohyb ľuďom dochádzajúcim do práce aj turistom v tomto regióne. Súčasťou mosta sú dve trojprúdové cesty a tunel dlhý 6,7 kilometra. Ten vybudovali, aby projekt nenarúšal frekventované lodné trasy v tejto oblasti. Tunel sa začína aj končí na umelých ostrovoch.

Vláda v Pekingu plánuje pretvoriť región v delte Perlovej rieky na technologickú mekku, ktorá sa má stať hlavným rivalom ikonického kalifornského Silicon Valley.

Most naprojektovali tak, aby odolal zeme- traseniu so silou až ôsmich stupňov Richterovej stupnice, supertajfúnu s nárazmi vetra do rýchlosti 200 km za hodinu, či nárazu veľkej nákladnej lode. Na stavbu sa spotrebovalo viac ako 400 000 ton ocele. Podľa kritikov čínskej vlády je však most nástrojom ako pritiahnuť Hongkong viac pod kontrolu Pekingu. Upozorňujú tiež na skutočnosť, že počas prác na výstavbe mosta prišlo o život sedem robotníkov a ďalších 275 sa zranilo. K väčšine úmrtí došlo pádom z veľkej výšky.

Pohľad na stavbu východného umelého ostrova, máj 2017, foto wikipédia/stomatopol

Len s osobným povolením

Hoci čínske úrady kladú dôraz na skrátenie trasy medzi Hongkongom, Macaom a pevninskou Čínou, majitelia súkromných vozidiel v Hongkongu nebudú môcť jazdiť na moste bez osobitného povolenia. Väčšina vodičov tak zrejme bude musieť zaparkovať v hong- konskom prístave a presadnúť na kyvadlový autobus, ktorého cena sa pohybuje medzi ôsmimi a desiatimi dolármi za jednu cestu. Projekt mosta sa stal v Hongkongu terčom kritiky. Väčšina jeho obyvateľov netúži po tesnejšom spojení s Macaom či pevninskou Čínou, pretože sa obáva, že mesto zaplavia čínski turisti. Hongkong, v ktorom žije asi 7,5 milióna obyvateľov, v posledných rokoch navštevuje viac ako 50 miliónov turistov ročne. Niekdajšia britská kolónia Hongkong sa v roku 1997 vrátila pod čínsku správu. Zá- kladné zákony však obyvateľom Hongkongu zaručujú rozsiahle osobné slobody vrátane slobody prejavu a nezávislú justíciu, ktoré obyvatelia pevninskej Číny nemajú. V posledných rokoch však Peking čoraz častejšie zasahuje do vnútorných záležitostí Hongkongu.

Staviteľské výzvy

Nový most je aj ukážkou pokorenia prírody a po- sunutia hraníc moderného staviteľstva. Než si však vláda v Pekingu mohla pripísať ďalší staviteľský primát, museli sa projektanti popasovať s mnohými výzvami. Impozantná stavba preklenuje deltu Perlovej rieky, v ktorej vedie jedna z najvyťaženejších lodných tepien sveta. Obrie nákladné plavidlá obťažkané kontajnermi takmer nonstop prúdia do niektorého z najrušnejších prístavov sveta – Šen-čen, Kanton. V takmer sedemkilometrovom úseku preto museli projektanti zviesť stavbu pod hladinu, do tunela ústiaceho na každej strane na umelý ostrov. Keby totiž chceli trasu preklenúť v celej dĺžke nad hladinou, musela by stavba v niektorých úsekoch siahať tak vysoko, že by podľa odborníkov narušovala bezpečnosť letov z neďalekého hongkonského letiska. Projektanti sa však museli popasovať aj s prírodnými živlami: s tajfúnmi či zemetraseniami často sužujúcimi túto oblasť.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 12/2018.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

R
infografika Marcela Pekarčíková
Foto wikipédia/N50JFZ