Veslá plné fyziky

Člny sú nielen najstaršími dopravnými prostriedkami na svete, môžu tiež slúžiť ako plávajúce učebne jednoduchej fyziky. K bežným živlom nášho každodenného pohybu, zemi a vzduchu, v tomto prípade pribúda ďalší: voda.

Foto Pixabay

Vodné plochy obyčajne považujeme za prekážky. Pre človeka je však ich prekonávanie prirodzené od najstarších čias. Rieky, jazerá a dokonca aj rôzne široké úseky morí sa ľudia naučili prekonávať pri love, na úteku pred nebezpečenstvom alebo ich využívať ako vodné cesty pri obchode a migrácii. Základy športov s veslami tak siahajú hlboko do minulosti.

Z jedného kusa

O prvých člnoch a lodiach (presné rozdelenie neexistuje, podľa populárnych kritérií je čln plavidlo, ktoré sa zmestí do inej lode) svedčia iba nepriame dôkazy. Ich použitie napovedajú napríklad okolnosti prvého osídlenia Austrálie pred desiatkami tisíc rokov a rôzne archeologické nálezy v Európe (napr. Kréta) aj Ázii, ktoré však zatiaľ neboli jednoznačne interpretované. Je to pochopiteľné, keďže materiály používané na ich výrobu sa ťažko uchovávajú. Isté je, že jednoduché plavidlá poznali ľudia už v prehistorických dobách a člny sú najstaršími dopravnými prostriedkami na Zemi.
Vedci všeobecne predpokladajú, že najstarším typom plavidiel boli lode vydlabané do kmeňa stromu – monoxylony (z gréčtiny monoxylon: z jedného kusu dreva). Tvarom a spôsobom ovládania boli predchodcami súčasného kanoe, ako to potvrdzuje dosiaľ najstarší nález tohto typu, monoxylon z borovicového dreva nájdený v Holandsku a pochádzajúci z obdobia medzi rokmi 8200 a 7600 pred n. l. Člny vytesané z jedného kusa a dreva sa v rôznych oblastiach používajú doteraz.
Možno len o čosi mladšie ako monoxylony sú plte a trstinové člny, ktoré sa už bežne používali v starovekom Egypte a Mezopotámii.

Kanoe a kajak

Keltský monoxyl z konca 3. storočia pred n. l. nájdený v blízkosti rieky Morava v českých Mohelniciach. Ručne dlabané plavidlo bolo vyrobené z jedného kusa kmeňa asi 200 rokov starého dubu, foto wikipédia/Jan Kameníček, CC BY-SA 3.0.

Na základnú dopravu sa väčšinou používali kanoe – jednoduché plavidlá s dĺžkou od troch až do tridsiatich či aj viac metrov vyrobené z kmeňov stromov, zvieracích koží a kôry. Konštrukcia kanoe sa líšila v závislosti od ich použitia a miesta, kde boli postavené; od kanoe s otvorenou strechou z kôry cez vyhĺbené stromy až po 40-metrové vojnové lode. Kajaky boli menšie a ľahšie a stavali sa tak, aby sa do lode nedostala ľadová arktická voda. Vyrábali sa natiahnutím zvieracích koží na drevený rám a spravidla mohli naraz prepravovať len jedného človeka.
Kajak podľa údajov Medzinárodnej kanoistickej federácie pochádza z Grónska, kde ho používali Inuiti, zatiaľ čo kanoe sa používalo po celom svete. Kajak (ki ak), čo v jazyku Inuitov znamená ľudský čln, sa rozšíril prevažne v severných častiach sveta, v Severnej Amerike, na Sibíri a v Grónsku. Kajaky boli ideálne na individuálnu prepravu a používali sa najmä na lov a rybolov. Kanoe sa využívali mnohostrannejšie. Od indiánskych kmeňov až po Polynézanov ľudia využívali kanoe na dopravu a obchod aj boje. Fyzicky sa tieto dva člny líšia tým, že kajaky sú uzavreté lode s kokpitom na sedenie. Veslári pádlujú zo sedu. Kanoe sú otvorené člny, v ktorých sa pádluje z polohy v kľaku.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 7/2023. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

R