Po roku 2020 by podpora regiónov z eurofondov mala vyzerať ako kombinácia grantov, návratnej pomoci a financovania z viacerých zdrojov. Vzdelávanie a odborná príprava, výskum, vývoj a inovácie, doprava a malé a stredné podniky sú hlavnými oblasťami, kam by mala smerovať. Zhodli sa na tom respondenti v dotazníku o eurofondoch po roku 2020.
Podpredseda vlády Peter Pellegrini dlhodobo vyvíja aktivity, aby aj po roku 2020 mohlo Slovensko čerpať eurofondy. Jednou z týchto aktivít bolo aj vytvorenie pracovnej skupiny „Partnerstvo pre politiku súdržnosti 2020“ a dotazníka o budúcej podobe eurofondov. „Veľký prínos politiky súdržnosti pre Slovensko je nespochybniteľný, budeme preto podporovať zachovanie jej silnej pozície aj po roku 2020“, zdôraznil P. Pellegrini.
„Naďalej je mojou prioritou smerovať podporu do všetkých regiónov s dôrazom na najmenej rozvinuté. Chcem venovať pozornosť aj mestám, ktoré sú motorom ekonomického rozvoja, ale aj ich prepojeniu s vidieckym prostredím. Kľúčovým prvkom v príprave obdobia po roku 2020 musí byť flexibilita a zjednodušenie celého procesu. Samozrejmosťou musí byť zameranie sa na dosahovanie reálnych výsledkov,“ dodal Pellegrini.
V priebehu apríla 2017 vypĺňali dotazník zástupcovia verejného a súkromného sektora, samospráv, mimovládnych organizácií, akademickej sféry a profesijných združení. Vyjadrili svoje názory na to, čo je z fondov EÚ potrebné ďalej podporovať, aká forma pomoci a v akých oblastiach je efektívna, aké územia majú byť do finančnej podpory zahrnuté a ako zjednodušiť systém čerpania eurofondov. Výsledky dotazníka boli predstavené na odbornom seminári, kde vystúpili aj renomovaní zahraniční experti napríklad prof. John Bachtler z Výskumného centra európskych politík na Univerzita Strathclyde vo Veľkej Británii, Peter Wostner z Úradu vlády pre rozvoj a európsku politiku súdržnosti v Slovinsku, Vasilis Margaras z Generálneho riaditeľstva pre parlamentné výskumné služby v Belgicku. Tí predstavili svoje doterajšie skúsenosti a názory na ďalšie smerovanie tejto hlavnej investičnej politiky EÚ.
Všetky prezentované názory a skúsenosti budú zúročené pri príprave analytických, strategických a koncepčných materiálov v oblasti politiky súdržnosti, ktoré pripravuje ÚPVII.
„Musíme však byť pripravení aj na to, že sa nám vybojovať zdroje po roku 2020 podariť nemusí a preto toto programové obdobie musíme využiť, aby sa naše univerzity, výskumné vývojové centrá, ale aj podnikatelia naučili pripravovať kvalitné projekty, ktoré budú schopné súperiť po roku 2020 pri získavaní zdrojov z globálnych grantov ako je HORIZONT 2020 a iné, v ktorých už budú súperiť s krajinami ako je Nemecko, Taliansko, Francúzsko či Fínsko a pod.,“ dodal vicepremiér Pellegrini.
Príloha:
Tematické oblasti dotazníka a hlavné výsledky dotazníkového prieskumu
ZÁKLADNÉ ČRTY POLITIKY SÚDRŽNOSTI
- podpora koncentrácie fondov EÚ do menšieho počtu priorít
- prioritné oblasti podpory z fondov EÚ po roku 2020 – vzdelávanie a odborná príprava; výskum, vývoj a inovácie; dopravná infraštruktúra; malé a stredné podnikanie; zamestnanosť
- podpora kombinácie grantov a finančných nástrojov, ako aj viaczdrojové financovanie
ÚZEMNÉ ZAMERANIE POLITIKY SÚDRŽNOSTI
- rešpektovanie špecifických potrieb jednotlivých regiónov; integrované nástroje územného rozvoja by mali reflektovať na špecifické potreby jednotlivých územných jednotiek
- podpora financovania multifondových projektov; kombinácia zdrojov z niekoľkých prioritných osí jedného alebo viacerých OP
- väčšia flexibilita pri využívaní integrovaných nástrojov územného rozvoja
- osobitný prístup pre mestá a mestské funkčné oblasti
- podpora projektov územnej spolupráce pri spoločnom riešení podobných problémov členských štátov EÚ
OSOBITÉ ŠPECIFIKÁ POLITIKY SÚDRŽNOSTI
- širšie zapájanie regionálnych a lokálnych aktérov do tvorby národných politík
- zohľadnenie územných aspektov jednotlivých regiónov v Špecifických odporúčaniach Rady
- užšie prepojenie Špecifických odporúčaní Radys ex-ante kondicionalitami
- posilnenie flexibility politiky súdržnosti v programovom období po roku 2020, s cieľom pružne reagovať na nepredvídané výzvy, avšak so zachovaním jej strategického zamerania
RIADENIE POLITIKY SÚDRŽNOSTI
- pozitívne vnímanie možnosti prehodnotenia súčasného rozdelenia právomocí medzi Európskou komisiou, členskými štátmi a regiónmi EÚ
- posilnenie kompetencie regiónov v procese riadenia fondov EÚ
- pozitívne vnímanie jednotnej komunikačnej stratégie na úrovni EÚ – nástroj, ktorý má potenciál zviditeľniť výsledky politiky súdržnosti
- inšpiráciou pri tvorbe pravidiel pre nové programy EŠIF sú centrálne riadené programy na úrovni EÚ, ktoré sú menej administratívne náročné pre žiadateľov
ZJEDNODUŠOVANIE POLITIKY SÚDRŽNOSTI
- zjednodušovanie legislatívnych pravidiel, zníženie rozsahu legislatívy EÚ, zníženie administratívnej záťaže prijímateľov
- zjednodušenie systému verejného obstarávania a pravidiel štátnej pomoci
- využívanie zjednodušeného vykazovania výdavkov, najmä paušálnych sadzieb
- harmonizácia pravidiel politiky súdržnosti s politikou rozvoja vidieka prostredníctvom spoločného integrovaného prístupu v procese plánovania a implementácie a podpora vytvárania multifondových programov
- zosúlaďovanie pravidiel rôznych nástrojov podpory EÚ (EŠIF, finančné nástroje, centrálne riadené programy na úrovni EÚ)
- zabránenie sprísňovaniu legislatívnych a implementačných pravidiel EÚ na národnej úrovni
- zjednodušovanie riadiacej dokumentácie, najmä pre malé projekty
