Vizitka na kapote

Zmyslom evidencie automobilu je kontrola. Dlhodobá, pretože vďaka nej existujú registre a zoznamy vozidiel a ich majiteľov. Ale aj okamžitá, keďže doklad o evidencii v podobe značky je pripevnený na karosérii každého vozidla.

Údaje o domoch a iných nehnuteľnostiach bývajú tiež zapísané do registrov. Na samotnom domovom zvončeku však býva iba menovka, a niekedy ani tá nie. Odpoveď na otázku, prečo musia vozidlá svoju genetickú informáciu vystavovať navonok, je jednoduchá: domy nezvyknú jazdiť na červenú a byť aktívnym účastníkom nehody.

Koče a drožky

Centrálna evidencia dopravných prostriedkov sa nezrodila spolu s automobilmi. Má korene v 18. storočí, keď začínali mestské ulice hustnúť kočmi a fiakrami. Medzi prvé pokusy patril návrh istého poručíka parížskej Maréchaussée (mestskej polície) z roku 1749 na zavedenie identifikačného systému pre vozidlá v Paríži. Motívom neboli nehody, ale ľahšie sledovanie zločincov v uliciach metropoly. Hoci kráľ Ľudovít XV. sa plánom nezaoberal, osvojil si ho jeho vnuk. Ten už ako kráľ Ľudovít XVI. v roku 1783 nariadil kočišom v Paríži umiestniť na svoje koče kovové tabuľky s ich menami a adresami.

V Londýne vtedy už približne sto rokov platil príkaz pre majiteľov drožiek (hackney carriages, pozri Quark 7/2025) umiestniť na vozidlo tabuľku s číslom licencie, ktorú drožkárovi udelili úrady na vykonávanie živnosti. Tabuľky sa však týkali iba tohto jedného segmentu, podobne ako číselné označenia kočov vstupujúcich do mestského parku v Lyone a podobné čiastkové opatrenia v iných mestách. V niektorých nemeckých a francúzskych mestách sa v priebehu 19. storočia registrovali aj bicykle.

Noc v rade

Keď v uliciach miest začali postupne pribúdať prvé automobily, systém registrácie a rýchlej identifikácie bol už pripravený. Prvou krajinou, kde zaviedli povinnú registráciu áut, bolo opäť Francúzsko: policajné nariadenie z augusta 1893 stanovilo, že každé motorové vozidlo musí niesť tabuľku s čitateľne napísaným menom a adresou majiteľa spolu s číslom vodičského povolenia. Tabuľka musela byť umiestnená na ľavej strane vozidla a nikdy nesmela byť zakrytá.

Čoskoro nasledovali Nemecko (1896) a Holandsko (1898), ktoré ako prvé zaviedlo systém značiek s jednoduchými poradovými číslami. Značky s číslami 1 a 2 prebrali (spolu s prvými vodičskými preukazmi, ktoré tiež zaviedlo Holandsko) bratia Johannes a Willem van Damovci – majitelia Groninger Motorrijtuigen Fabriek, ktorá vyrábala prvé holandské autá. Od roku 1904 zaviedli značky vo Veľkej Británii. Podľa niektorých zdrojov si musel prvú britskú značku DY 1 pre svoj automobil Napier vystáť Frank Russel (advokát a starší brat filozofa Bertranda Russela) celú noc v rade. Podľa iných si však v skutočnosti postál jeho komorník.