Či už išlo o jeho vlnovú teóriu svetla, vynález kyvadlových hodín alebo objav najväčšieho mesiaca planéty Saturn a vysvetlenie jej nezvyčajného vzhľadu prítomnosťou prstenca – Christiaan Huygens rozvíril vody viacerých oblastí vedy 17. storočia.
Christiaan Huygens (1629 – 1695) sa narodil v Haagu do bohatej holandskej rodiny. Jeho otec Constantijn Huygens, diplomat, básnik a hudobník, udržiaval korešpondenciu s poprednými európskymi mysliteľmi, medzi nimi s Galileom Galileim, Marinom Mersennom a Reném Descartom. Ch. Huygens bol v začiatkoch štúdia ovplyvnený Descartovou filozofiou, neskôr študoval právo a matematiku na univerzite v Leidene a napokon sa rozhodol pre vedeckú dráhu.
Teoretik aj praktik
Matematiku dokázal plnohodnotne uplatniť pri riešení fyzikálnych problémov, preto býva označovaný za jedného z prvých teoretických fyzikov a za zakladateľa modernej matematickej fyziky. Svoje teoretické objavy však často overoval v praxi, neraz pomocou prístrojov, ktoré sám navrhol a zostrojil. Okrem tých najznámejších, spomínaných v úvode, sa venoval mnohým ďalším témam: halovým javom, vákuovej pumpe, meracím prístrojom, odpruženiu kočov, motoru spaľujúcemu strelný prach, teleskopu bez tubusu, hrám náhody, čarovnej lampe či 31-tónovej hudobnej sústave.
Jedným z jeho zaujímavých vynálezov je aj pružný sandál. Aby zmiernil nepohodlie pri chôdzi po tvrdom povrchu, navrhol topánku so zabudovaným tlmením, ktoré chránilo kolená a chodidlá pred bolesťou pri dlhých prechádzkach. Myšlienka odpruženia, ktorú v nej uplatnil, predznamenáva princípy, na ktorých stavajú moderné obuvnícke značky.
Vlastné šošovky
Ch. Huygens sa venoval výrobe ďalekohľadov a brúseniu šošoviek, čo sa ukázalo ako umenie samo osebe. Vypočítal, že pre ďalekohľady sú najvhodnejšie sféricky brúsené šošovky s rovnomerným zakrivením. Ručné brúsenie bolo však časovo náročné a neraz viedlo k nepresnostiam, preto navrhol brúsny stroj s ramenom, ktoré zabezpečilo rovnomerný tlak na šošovku. Huygensove šošovky boli známe vysokou kvalitou, hoci jeho ďalekohľady neposkytovali mimoriadne ostrý obraz. To viedlo niektorých historikov vedy a astronómov k domnienke, že mohol trpieť krátkozrakosťou.
Pomocou vlastného refrakčného teleskopu ako prvý spozoroval Saturnov mesiac Titan, ktorý má o polovicu väčší priemer ako náš Mesiac, a v roku 1656 svoj objav publikoval. Zároveň dospel k záveru, že zvláštne uši po stranách Saturnu pozorované G. Galileim sú prstenec okolo planéty. Keďže si nebol istý dostatkom dôkazov, oznámil svoju myšlienku najprv vo forme anagramu: aaaaaaacccccdeeeeeghiiiiiiillllmmnnnnnnnnnooooppqrrstttttuuuuu. Tým si ochránil prvenstvo a získal čas na ďalšie pozorovania. Až v roku 1658 odhalil jeho význam – latinskú vetu Annulo cingitur tenui, plano, nusquam cohaerente ad eclipticam inclinato, teda že Saturn obklopuje úzky, plochý prstenec, ktorý sa planéty nikdy nedotýka a je naklonený k ekliptike. Preorganizovaním 62 písmen sa tak svetu odhalili Saturnove prstence, ktorých podrobnú štruktúru neskôr objasnili Giovanni D. Cassini, William Herschel a James C. Maxwell.
Celý článok nájdete v časopise Quark 2/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť sa